Ako hovorí základná ekonomická poučka, cena určitého statku je súhrou ponuky a dopytu. Keď teda jeho cena rastie, je to buď v dôsledku obmedzenia ponuky, alebo rastu dopytu. Lenže dopyt pri komoditách je potrebné rozlišovať na dopyt fyzický, teda dopyt výrobnej sféry premieňajúcej komodity na tovary konečnej spotreby, a dopyt investičný, teda nákup s cieľom neskôr predať drahšie. A investičný dopyt je určovaný aj množstvom voľných prostriedkov v globálnej ekonomike, ktorých je v súčasnosti najmä vďaka FEDu a People's Bank of China, ale aj ďalším centrálnym bankám, skutočne dosť.
Najväčším dodávateľom likvidity do finančného systému je americký FED. Keď si porovnáme koľko nalial do finančného systému FED, a o koľko vzrástli jeho rezervy držané bankami na jeho účtoch, tak nám vyjde, že od augusta 2010, kedy FED začal nakupovať štátne dlhopisy za istiny zo splatných hypotekárnych derivátov a neskôr spustil aj druhú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania činí tento rozdiel vyše 170 mld. dolárov. (Od spustenia prvej vlny kvantitatívneho uvoľňovania v novembri 2008 je to ešte podstatne viac). Tieto peniaze teda banky „točia“. Keďže objem úverov vysoko zadlženým americkým domácnostiam a korporátnej sfére podľa FEDu, tak ostáva už len jedna možnosť – subjekty vo finančnom sektore s nimi špekulujú na finančných trhoch, komoditné trhy nevynímajúc.
Pekným príkladom toho, aké deformácie vyvolávajú na komoditných trhoch natlačené peniaze, je trh s meďou, na ktorom podľa informácií, ktoré sa objavili v decembri, jeden jediný obchodník vlastnil warranty (právo na kúpu) na 90 % zásob medi na londýnskej burze. Tým obchodníkom podľa zákulisných informácií nie je nikto iný, ako najväčšia americká banka podľa trhovej hodnoty JPMorgan Chase. Nech už je motivácia JPMorgan pre kúpu medi akákoľvek (tvrdí že sa chystá vytvoriť ETF fond krytý fyzickou meďou), keďže banka nevlastní žiadne závody na spracovanie medi, niet pochýb, že tieto transakcie nemajú absolútne nič z fyzickým dopytom výrobnej sféry po medi. Naopak stav zásob medi na londýnskej burze je pomerne veľký (viď. graf), čo len potvrdzuje, že nové historické maximá červeného kovu (ktoré zhodou okolností meď dosiahla po vyše dvoch rokoch v decembri), nie sú nijako opodstatnené stavom ponuky a fyzického dopytu.
Graf: Vývoj zásob medi na londýnskej burze
Podobná je situácia aj na trhoch s ďalšími komoditami. Podľa informácií z londýnskej komoditnej burzy vlastní jeden obchodník aj 50-80 % warrantov na zásoby zinku a niklu, cena ropy láme dvojročné rekordy aj napriek tomu, že zásoby OPECu sú ďaleko nad priemerom, cena ryže sa v novom roku odtrhla z reťaze aj napriek rekordnej produkcii a najvyšším zásobám za posledných 8 rokov podľa správy amerického ministerstva poľnohospodárstva.
Tieto príklady ukazujú, že to čo sa v súčasnosti deje na komoditných trhoch má so stavom ponuky a fyzického dopytu pramálo spoločné. Hoci pri niektorých poľnohospodárskych komoditách v súčasnosti existuje fundamentálna nerovnováha, ako napríklad pri bavlne, káve, či cukre, ich ceny sú však v historickom kontexte mimoriadne vysoké. Naposledy keď boli globálne zásoby bavlny tak nízko (1996), tak sa 100 libier bavlny obchodovalo za cca. 80 dolárov, 100 libier cukru (1995) za cca. 11 dolárov, a 100 libier kávy (2000) za cca 100 dolárov. Dnes stojí bavlna 170, cukor 35 a káva 250 dolárov, čo je aj pri započítaní inflácie mimo reality.
Keď ale sa chce nájsť dôvod pre nákup, tak sa vždy nájde. Napríklad pri rope sa v súčasnosti cituje vlna nepokojov v arabských krajinách, pri obilninách sucho. Pravdou však je však, že zásoby ropy a aj obilnín (viď. graf) sú stále pomerne vysoké a bez toho, aby FED (resp. ďalšie centrálne banky) bankám nepripisovali výmenou za štátne dlhopisy (a iné aktíva) na účty nové doláre, tak by sa veľká časť z týchto nákupov neuskutočnila. Aj preto mi pri súčasnom stave zásob väčšiny komodít príde mimoriadne komická nedávna Bernankeho reč, podľa ktorej FED ani prinajmenšom nie je zodpovedný za rast cien komodít, naopak za to môže silný dopyt z emerging markets (kam mimochodom nové peniaze od FEDu a spol. taktiež prúdia).
Graf: Vývoj svetových zásob kukurice (červená) a pšenice (žltá)
Tak rýchlo, ako likvidita na tieto komoditné trhy prišla, tak rýchlo môže aj odísť. V prípade ekonomického šoku, ako napríklad nečakane silného spomalenia americkej či čínskej ekonomiky, reštrukturalizácia dlhu v eurozóne ..., bude tento špekulatívny kapitál bude z väčšiny komoditných trhov stiahnutý a ich ceny naberú smer prudko nadol. A ďalšia bublina, za ktorú sú zodpovední FED a spol., spľasne...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára