TA3 Hosť v štúdiu: Euro a akcie na maximách

http://www.ta3.com/clanok/1013062/host-v-studiu-kamil-boros-o-investovani.html

TA3 Hosť v štúdiu: O dôvere investorov

pri mega uhorke si v TA3 všimli rast bezvýznamného indexu Sentix :)

http://www.ta3.com/clanok/1012731/host-v-studiu-kamil-boros-o-dovere-investorov.html

Pristúpi ECB v roku 2013 ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu?

ECB v roku 2012 dokázala na čas uhasiť dlhovú a bankovú krízu, na recesiu v eurozóne je ale zatiaľ prikrátka. Uvoľňovanie z jej strany teda ani zďaleka neskončilo a vo Frankfurte môžeme očakávať ďalší horúci rok.

Pozrime sa na kľúčové kroky ECB, ktoré v roku 2012 pomohli upokojiť situáciu na medzibankových a dlhopisových trhoch:

LTRO: 

Dva neobmedzené magatendre na trojročné pôžičky za jednopercentný úrok, v rámci ktorých si stovky európskych bánk požičalo takmer jeden bilión eur. Časť z týchto peňazí išla na splatenie predošlých tendrov ECB, čistý nárast likvidity v európskom finančnom systéme bol niečo vyše 465 mld. eur. Tieto pôžičky ECB pre banky odstránili riziko neschopnosti vyplácať predošlé záväzky a banky si medzi sebou opäť začali dôverovať, čo upokojilo situáciu na medzibankovom trhu, kde sa úročenie následne vybralo nadol a v kombinácii s ďalšími krokmi ECB kleslo na minimálne úrovne.

Vývoj trojmesačnej medzibankovej sadzby euribor 

Zníženie sadzieb na vklady do ECB na nulu: 

Ďalším zlomovým momentom v politike ECB bolo júlové zníženie úrokových sadzieb z 1 % na 0,75 %, ktoré pri nezúžení úrokového koridoru +/-75b. okolo základnej sadzby, poslalo jeho spodnú hranicu na nulu. Táto spodná hranica koridu, pod ktorú ECB úroky nepustí je zabezpečovaná úrokmi na vklady ECB, ktoré banky využívajú v prípade, že nemajú kam dať prebytočné peniaze. Vzhľadom na to, že po dvoch LTRO bolo prebytočnej likvidity veľa, tak hľadali banky bezpečné aktíva do ktorých by tieto prostriedky parkovať, aby získali aspoň nejaké úročenie. Navyše, keď niekde tieto prostriedky zaparkovali, tak tým len presunuli problém na druhú banku, dajme tomu že banka A kúpi od banky B slovenský dlhopis, tak problém s tým, kam peniaze na noc má následne banka B.

O tohto momentu bolo badať trend zužovania sa prirážok tých menej sledovaných krajín eurozóny, teda nie tých najbezpečnejších (AAA-klub) a ani tých najproblémovejších (PIIGS), ale tých medzi. Patrí medzi ne aj Slovensko. Pre banky sa totiž stalo menej výhodným držať peniaze cez noc a nakoľko dlhopisy tých najbezpečnejších krajín mali minimálne výnosy (pri kratších splatnostiach dokonca negatívne), tak ich začali parkovať do tých „druhoplánových“ dlhopisov krajín eurozóny. Tým najproblémovejším krajinám sa ale vyhýbali. Im pomohla ECB až o niečo neskôr, keď ohlásila program OMT spočívajúci v neobmedzenom nákupe dlhopisov v prípade splnenia podmienok.

Vývoj prirážok slovenských desaťročných dlhopisov k nemeckým

OMT:

Upokojenie vášní na trhoch s dlhopismi problémových krajín (s výnimkou nezachrániteľného Grécka) priniesol až program neobmedzeného nákupu dlhopisov ECB pre problémové krajiny, ktoré pristúpia na podmienky trojky. Toto opatrenie znamená, že žiadna krajina s výnimkou Grécka v blízkej budúcnosti nezbankrotuje, čo presunulo záujem finančných domov do vysokoúročených dlhopisov Talianska, Španielska, Írska, Portugalska či Slovinska. Tento program najskôr predznačil Draghi koncom júla slovami, že ECB urobí všetko čo je potrebné na záchranu eura a následne ho špecifikoval na septembrovej schôdzi ECB.

Vývoj výnosov z desaťročných španielskych dlhopisov

Čo je možné čakať v roku 2013?

Na finančných trhoch, ktoré ECB môže s neobmedzeným arzenálom manipulovať, sa jej síce podarilo svoje ciele v značnej miere naplniť, reálna ekonomika, ktorú môže ECB ovplyvňovať len nepriamo, sa však absolútne nevyvíja podľa jej predstáv. Podľa jej vlastných odhadov by ekonomika eurozóny mala v roku 2012 klesnúť o 0,5 % a v roku 2013 0,3 %. To pre ECB určite nie je vyhovujúci stav.

A tak v prvých mesiacoch roka očakávame ďalšie zníženie úrokových sadzieb na nové historické minimum 0,5 %. Keď ale ekonomike dlhodobo nepomohlo zrazenie sadzieb zo 4,25 % na 1 % na prelome rokov 2008 a 2009, tak zníženie sadzieb o 25 bodov z nášho pohľadu predstavuje len kvapku na horúci kameň, a tak sme toho nášho názoru k tomu ECB pridá  aj záporné sadzby na vklady v ECB na úrovni -0,25 %. Nahráva tomu aj fakt, že takéto opatrenie pripustili aj viacerí vrcholní predstavitelia banky. Tým sa bude snažiť učiniť držbu pre banky peňazí cez noc ešte viac nevýhodnou a vyhnať viac peňazí či už na finančné trhy alebo do reálnej ekonomiky.

Negatívne sadzby ale môžu byť pre úročenie dvojsečnou zbraňou, pretože pre banky, ktoré majú v rámci LTRO požičaných od ECB takmer 1 bil. eur požičaných za ročný úrok 1 %, by v prípadne nečinnosti na nich ročne prerábali 1,25 %. A tak by sa mnohé z nich mohli rozhodnúť využiť možnosť po roku predčasne splatiť časť týchto úverov od ECB. LTRO1 môžu banky začať predčasne splácať od 30. Januára, LTRO 2 od 27. ferbuára. Ako sme ukázali v grafe vyššie, tak práve zaplavenie medzibankového trhu peniazmi bolo významným faktorom, ktorý prispel k poklesu medzibankových sadzieb, a splatenie výraznejšieho objemu úverov by mohlo naopak posunúť medzibankové sadzby nahor. Tomuto rastu ale ECB môže zabrániť napríklad novým LTRO za novú sadzbu 0,5 %, čím by zúžila diferenciál medzi úrokmi, ktoré platia banky ECB a tým čo od nej dostávajú (v prípadne záporných sadzieb platia) cez noc späť na 75b.

Čo ale potom, keď ani tieto opatrenia nedokážu podporiť ekonomiku eurozóny? Z nášho pohľadu je to ten najpravdepodobnejší scenár, nakoľko problémy eurozóny spočívajú v nerentabilných investíciách, ktoré vznikli a prežívajú vďaka monetárnym a fiškálnym stimulom, na ktorých ďalšiu podporu už viaceré krajiny nemajú fiškálnu kapacitu. A keď sa fiškálne stimuly začnú vypúšťať, tak sa rúca celé domino ekonomickej aktivity, ktoré bolo na týchto nerentabilných investíciách postavené. Na tento problém by boli prikrátke aj nulové sadzby.

A tak bude ECB tlačená do toho, aby robila niečo viac. Logickým ďalším krokom by bolo kvantitatívne uvoľňovanie. To síce zatiaľ v žiadnej krajine nefunguje (v Japonsku už takmer dve dekády), a jeho najväčším efektom je mega-bublina na dlhopisových throch, z nejakého dôvodu je ale u centrálnych bankárov mimoriadne obľúbené. A tak sme toho názoru, že pod tlakom pretrvávajúcej recesie k tomuto kroku ECB časom pristúpi. Možno už v roku 2013. 

Zverejnené 7.1.2013 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-59070210-pristupi-ecb-k-tlaceniu-eur-komentar-dna)

TA3: O "odvrátení" fiškálneho útesu

http://www.ta3.com/clanok/1012386/obama-dosiahol-svoje-bohati-americania-budu-platit-viac.html

video dole

TA3 Hosť v štúdiu: O americkom fiškálnom útese

http://www.ta3.com/clanok/1011684/host-v-studiu-k-boros-o-hrozbe-padu-usa-z-fiskalneho-utesu.html

Fiškálna konsolidácia pre začiatočníkov

Peniaze môžu vychádzať v neobmedzených množstvách z tlačiarní. Avšak zdroje, ktoré je možné si za ne kúpiť nepadajú z neba. Práve ignorovanie tohto faktu zo strany vlád a nadnárodných inštitúcií stojí za tým, že sa v posledných rokoch naplnilo minimum ekonomických prognóz. Tieto inštitúcie stále prognózujú rast, ktorý mal prísť podľa nich včera na zajtra. A keď bude zajtra, tak nám povedia že lepšie bude až pozajtra...

Deficitné hospodárenie štátu znamená, že verejná správa minie viac zdrojov, ako vyberie na daniach a poplatkoch. Pokiaľ by štát nemal moc v prípade potreby zvyšovať dane, vytlačiť si peniaze alebo v extrémnom prípade znárodňovať, tak by si v žiadnom prípade v trhovom prostredí požičať toľko ako si požičiava od súkromnej sféry nemohol, pretože by bol výrazne menej bonitný. Práve vďaka tomuto deficitnému hospodáreniu v ekonomike vznikli investície, ktoré by pri vyrovnanom hospodárení verejnej správy buď nevznikli vôbec alebo by boli nižšie, pretože by si na seba nedokázali zarobiť.

Čo sa týka viditeľných investícií, bavíme sa napríklad o stratovom štátnom podniku, o podniku, ktorý vyrástol len vďaka investičným stimulom, o spoločnosti stavajúcej športoviská, o fast-foode v budove štátneho úradu trpiacom prezamestnanosťou, alebo aj o súkromných vysokých školách, ktorých biznis modelom je dodávanie titulov pre zvyšovanie tabuľkových platov. Tých neviditeľných, ktoré sú dôsledkom ďalšieho reťazca toku týchto prostriedkov, môže byť dokonca viac.

V rozumnej miere síce môže pri súčasnom nastavení monetárneho systému takýto model fungovať dlhodobo, a to v prípade, že deficity sú zhruba niekde na úrovne inflácie, ktorá približne o rovnaký diel ako je deficit zníži štátny dlh k HDP. A to vďaka tomu, že štát ako dlžník bude musieť splatiť menej zdrojov než si požičal. Zaplatia to však sporitelia, ktorí si za odložené peniaze budú môcť nakúpiť menej. Pokiaľ to ale politici prestrelia a dlhodobo hospodária s vyššími deficitmi než je inflácia, a ochota požičať im sa vytratí, tak je problém na svete a pre obnovu dôvery veriteľov je potrebné dieru znižovať.

A teraz sa pozrime, aký vplyv na produktivitu investícií má konsolidácia na príjmovej a výdavkovej strane. Konsolidácia na príjmovej stránke znamená odoberanie zdrojov zo súkromnej sféry, kde sú tieto zdroje alokované podľa preferencií jednotlivcov. Tým pádom majú investície ďaleko väčšiu šancu na seba si zarobiť ako keď o nich rozhoduje niekto, kto pri tom neriskuje vlastné zdroje. Teraz sa vôbec nebavíme o podpore pre sociálne slabších, ale o ďalších výdavkoch štátu, ktoré sa následne či už priamo alebo nepriamo použijú na sanovanie tých menej produktívnych investícií, ktoré si na seba bez deficitu zarobiť nedokážu.

Keď sa zvýšia dane (odvody, poplatky), tak súkromnej sfére klesne spotreba a investície. V akom pomere, závisí od toho, či sú viac zdaňovaní bežní ľudia, tí lepšie zarábajúci, alebo firmy. Pokiaľ sa zníži v dôsledku konsolidácie spotreba súkromnej sféry, tak napríklad bude môcť aj naďalej zarábať podnikateľ na predraženej štátnej zákazke alebo fast-food v budove zbytočného štátneho úradu na úkor maloobchodu niekde v meste. Namiesto zaniknutého pracovného miesta v maloobhochode sa udrží pracovné miesto v stavebnej firme sponzora alebo vo fast-foode, bude to ale za nižší pomer ceny k výkonu, čo je pre spoločnosť ako celok menej prospešné. Pretože spoločnosť je tým bohatšia, čím viac potrebných!!! výrobkov a služieb dokáže pre svojich členov vytvoriť pri daných vstupoch.

Pokiaľ sa znížia investície, či už skrz nižšie úspory alebo nižší zisk v podnikovej sfére na úkor niekoho kto pri zamestnaní jedného stroja a dvoch ľudí dokáže vyrobiť 15 výrobkov a štát tieto zdroje bude aj naďalej dávať niekomu, kto pri zhodných vstupoch dokáže vyrobiť 11 výrobkov alebo 15 s nižšou kvalitou, tak je to opäť pre spoločnosť strata. Pokiaľ by dokázal vyprodukovať to čo ten prvý, na úkor ktorého zdroje dostane, tak by štátnu podporu nepotreboval a uživil sa sám. A opäť sme pri nižšej produktivite a strate pre spoločnosť.  

Naopak, pokiaľ prebieha konsolidácia na strane výdavkov, tak tento proces prebieha opačne. Produktívnejšie investície, ktoré by dodatočným zaťažením zanikli v súkromnej sfére, sa udržia, a to na úkor tých menej produktívnych.

Z dlhodobého hľadiska práve preto lepšie, keď konsolidácia prebieha predovšetkým na výdavkovej stránke, pretože práve produktívne využívanie zdrojov a nie ich prežieranie je kľúčom k prosperite. Z krátkodobého hľadiska je ale logické, že sa štát pokúša udržať to čo samo neprežije pri živote, pretože to je voličmi viditeľné. Prípadné krachy menších spoločností alebo nižšie investície v súkromnej sfére, ktoré sú dôsledkom odoberania zdrojov zo súkromnej sféry až tak viditeľné nie sú.  Je ale možné konsolidovať tak, aby to na ekonomiku nemalo okamžitý negatívny dopad, či už skrz likvidáciu produktívnych alebo neproduktívnych investícií?

Áno je. Keď zoberiete súkromnej sfére zdroje, menej šetrí a menej investuje, je to negatívne pre ekonomiku. Keď štát prepustí ľudí, zníži platy, alebo vypustí podporu pre podniky, ktoré sa následne dostanú do problémov, taktiež to negatívne dolieha na ekonomickú aktivitu. Ale pokiaľ štát vypustí tie výdavky, ktoré sa vracajú do súkromnej sféry a nie sú použité na spotrebu, ale vytvárajú sa úspory, tak takouto formou ekonomika neutrpí ani z krátkodobého hľadiska. Tieto zdroje totiž tak či tak skončia v tom istom finančnom systéme a budú alokované tak, ako keby ich štát súkromnej sfére vôbec nezobral. A to všetko s nižším deficitom. Bavíme sa tu o peniazoch od štátu pre ľudí, ktorí ich neminú ale následne napríklad vložia na účet, ako napríklad:

• Sociálne dávky pre ľudí, ktorí ich absolútne nepotrebujú. Dobrú prácu v tomto smere odviedol INESS, ktorý niektoré takéto výdavky identifikoval v publikácii Ako znižovať výdavky v oblasti štátnej sociálnej podpory 
• Neúmerne vysoké platy a bonusy pre politických nominantov a niektorých štátnych úradníkov.
• Predražené štátne zákazky

Samozrejme, len v málo krajinách je možné týmto spôsobom zatvoriť celú dieru, každopádne je ale možné týmto smerom k tomu dopomôcť. Predraženým štátnym zákazkám a vysokým platom pre nominantov sa síce je ťažké vyhnúť, to je o politickej kultúre a vo všeobecnosti aj o hospodárení s verejnými zdrojmi. Zoškrtať platy vyššie platených úradníkov a predovšetkým reformovať systém sociálnych dávok je ale možné. Každopádne keď sa chce, tak je možné aspoň čiastočne konsolidovať fiškálne neutrálne.

A z čoho budú vznikať nové investície, ktoré nahradia tie, ktoré pri fiškálne nie neutrálnej konsolidácii zaniknú či už na príjmovej alebo výdavkovej strane? Okrem inovácií a vyššej produktivity, ktoré sú doménou predovšetkým súkromnej sféry, sa na kapitálových trhoch uvoľnia pre súkromnú sféru zdroje, ktoré bude pri znižovaní deficitu v menšom odčerpávať štát. Tento proces samozrejme netrvá jeden deň a tak je nevyhnutné ekonomické spomalenie, prípadne recesia, kým si uvoľnené zdroje nájdu využitie. Tu je prúser pri krajinách, ktoré si požičiavali zo zahraničia a siahali na úspory v iných krajinách, pretože k týmto zdrojom sa dostane súkromný sektor ďaleko ťažšie. Práve preto majú Gréci, Portugalci či Španieli najväčší problém s konsolidáciou...

Zverejnené 17.12.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-58980250-fiskalna-konsolidacia-pre-zaciatocnikov-komentar)

TA3 24 hodín vo svete: O jednotnom bankovom dohľade

http://www.ta3.com/clanok/1011279/24-hodin-vo-svete-z-13-decembra.html

(od cca 2:20)