S tým, ako sa dlh Spojených štátov nezadržateľne blíži k úrovni 100 % HDP, sa v rámci dnešného komentára budem venovať tomu, ako sa najväčšia svetová ekonomika naposledy s takýmto vývojom vysporiadala.
Naposledy dlh Spojených štátov prekročil 100 % HDP počas druhej svetovej vojny, a kulminoval v roku 1946 na úrovni 126 % HDP. Do desiatich rokov sa krajine tento dlh podarilo stačiť na polovicu. V žiadnom prípade to ale nebolo dôsledkom splácania dlhu, ten bol splatený len v minimálnej miere (viď. graf), keď dosiahol svoje dno 252,3 mld. dolárov v roku 1948, čo bol len minimálny pokles z úrovne 269,4 mld. v roku 1946. Stálo za tým znehodnotenie americkej meny zo strany americkej vlády a FEDu.
Graf: Vývoj amerického verejného dlhu v rokoch 1940-1959 (v mld. USD)
V rokoch 1946-48 dosiahla v expanzívnej politiky FEDu (tlačenia chýbajúcich peňazí) priemerná medziročná miera inflácie 8,3 %, 14,4 %, a 8,1 %. Teda len v samotných týchto troch rokoch bol dolár v reálnej miere znehodnotený o viac ako tretinu (pri nedokonalosti merania inflácie to pokojne mohlo byť ešte dokonca viac), keďže ale americká vláda platila dlhy v nominálnych dolároch, tak reálne len počas týchto troch rokov klesla hodnota úrokov a istiny o tretinu, čo jej umožnilo ľahšie dýchať. Nie je to však žiaden ekonomický zázrak, v konečnom dôsledku to zaplatili všetci občania znehodnotením zárobkov a úspor.
Graf: Vývoj dlhu k HDP (červená, ľavá os) a priemernej medziročnej zmeny indexu spotrebiteľských cien (modrá, pravá os) v USA
Keď sa pozerám na dnešnú situáciu, kedy v minulom týždni FED potvrdil, že neplánuje uťahovať monetárnu politiku, tak som čoraz viac presvedčený, že pre podobnú stratégiu si nielen FED, ale aj ďalšie centrálne banky, pripravujú pôdu aj v súčasnosti. Detaily nejdem rozoberať, písal som o tom už vo viacerých článkoch, a je toho plný aj internet. Ostatne ďalšia silná vlna znehodnocovania papierových peňazí prebieha už od roku 2009. Politici a centrálni bankári ale svorne tvrdia, že historicky druhú najvyššiu cenu ropy tu máme kvôli výpadku ťažby z globálneho hľadiska takmer bezvýznamnej Líbye, historické maximá potravín kvôli nepriaznivému počasiu, a historické maximá cien viacerých kovov kvôli silnému dopytu z emerging-markets, predovšetkým z Číny.
Minimálne na môj vkus je týchto náhod, ktoré stoja za historickými maximami cien, pomaly všetkého priveľa, podstatne väčší zmysel mi dáva vysvetlenie, že sa nielen USA, ale aj ďalšie svetové ekonomiky, z tejto situácie, kedy je svet zaplavený dlhom, ktorý bez výraznejšieho znehodnotenia papierových peňazí nemôže byť nikdy splatený, snažia vykúpiť infláciou podobne, ako to urobili USA po druhej svetovej vojne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára