štvrtok, 7. apríla 2011

Je cena za obnovu dôvery írskym bankám primeraná?

Dôvera v írske banky na medzibankovom trhu je v súčasnosti úplne na dne, a takmer jediné inštitúcie, ktoré sú ochotné požičiavať írskym bankám sú Európska centrálna banka (ECB) a Írska centrálna banka (CBI), teda netrhové subjekty. Koncom februára si v rámci refinančných operácií od ECB požičiavali írske banky (vrátane pobočiek zahraničných bánk) 116,9 mld. eur, a 70,1 mld. v rámci programu poskytovania núdzovej likvidity od CBI, čo dohromady činí historické maximum 187 mld. eur (viď. graf). Bez týchto núdzových krátkodobých pôžičiek, ktorými refinancujú krátkodobé záväzky (splácajú staré záväzky novými) a vyplácajú výbery vkladov klientov, by boli írske banky nútené vyhlásiť bankrot. Podrobnejšie som tomuto začarovanému kruhu nielen írskych bánk písal prednedávanom TU.
Vývoj pôžičiek írskych bánk od ECB (modrá) a CBI (červená) (v mld. eur)
Keďže donekonečna nemôžu tieto dve inštitúcie umelo predlžovať život írskym bankám, a z politického hľadiska v súčasnosti nie je veľmi priechodný ani ich bankrot, keďže ich dlh jednak garantuje írska vláda a zároveň sú proti ECB a Európska komisia, ktoré sa obávajú rozšírenia nedôvery voči bankovému dlhu do ďalších krajín, tak to, čo sa v súčasnosti snažia Íri dosiahnuť, je obnovenie dôvery voči svojim bankám. A to nielen na medzibankovom trhu, aby im boli európske banky ochotné naďalej požičiavať, ale aj medzi samotnými Írmi, ktorí sťahujú z problémových bánk svoje vklady a spôsobujú im tak ďalšie problémy v podobe nižších úrokových výnosov a potreby ďalších pôžičiek na vyplácanie výberov depozitov (viď. graf).
Vývoj depozitov v írskych bankách, ktorým štát garantuje dlh (v mld. eur)
Práve snaha obnoviť dôveru v írske banky bola dôvodom ďalšieho, už tretieho záťažového testovania írskych bánk, ktorého výsledky boli zverejnené v uplynulom týždni. Tentokrát sa o vyššiu kredibilitu snažili írski predstavitelia zverením testovania do rúk súkromnej spoločnosti – investičnej spoločnosti BlackRock (predošlé dva robila CBI), na ktorý dohliadala konzultačná skupina Boston Consulting Group. Toto tretie kolo ukázalo potrebu ďalších 24 mld. eur nového kapitálu na vykrytie prípadných budúcich strát, čo posunie celkové náklady na rekapitalizáciu írskych bánk na úroveň 70,3 mld. eur.
Či sa táto snaha Írska obnoviť dôveru v bankový sektor podarí, ukáže až budúcnosť. Každopádne 70 mld. eur od daňových poplatníkov (prípadne ešte nejaké miliardy navrch), odpredaje aktív v hodnote desiatok miliárd eur zo strany írskych bánk, ako aj vynútené fúzie v bankovom sektore v konečnom dôsledku môžu pomôcť tento cieľ dosiahnuť.
Otázkou ale je, že či bude cena, ktorú budú za toto všetko musieť Íri zaplatiť, primeraná benefitom. Záväzky írskych bánk totiž nevymiznú, časť z nich budú pokiaľ sa tento plán podarí normálne refinancovať na medzibankovom trhu, vyše 70 mld. ale padá na ramená štátu. A ako vidíme, dlhová kríza sa nám čím ďalej tým viac nabaľuje, návrh permanentného eurovalu po roku 2013 počíta s podradenosťou súkromných veriteľov voči eurovalu, čo je možné interpretovať aj tým spôsobom, že samotné európske krajiny nie sú úplne presvedčené, že im ich problémové krajiny vrátia, a tak sa takýmto spôsobom poisťujú. Otázka teda je, či je lepšie vysoké riziko bankrotu Írska, ktorý by aj tak položil aj írske banky so súvahami plnými írskych štátnych dlhopisov, alebo len bankrot samotných írskych bánk. Na to nech si už zodpovie každý sám...
Dodám len, že samotný bankrot bánk nie je až takým strašiakom ako sa to prezentuje, ukazuje to Island, ktorý v roku 2008 odmietol (v podstate na to ani nemal prostriedky) prebrať záväzky svojich bánk. Dnes na ruinách skrachovaných islandských bánk vyrástli nové a islandská ekonomika sa v treťom kvartáli 2010 vrátila k rastu, pričom v roku 2011 sa jej prognózuje rast na úrovni 2,3 %. Navyše investori, ktorí sa popáli si dávajú podstatne väčší pozor, kam svoje prostriedky ukladajú. Argument predstaviteľov eurozóny, že sa bankové problémy pri bankrote írskych bánk rozšíria do ďalších krajín je asi tak chabý, ako keď mali svojho času pôžičky Grécku zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy do ďalších krajín, čo vidíme že sa nestalo. Keď sú súvahy európskych bánk preplnené nekvalitnými aktívami, tak ich problémy skôr či neskôr dostihnú, a to nezávisle na tom, či by írske banky vyhlásili bankrot (na čo ešte stále nie je neskoro), alebo nie.
Zverejnené 7.4.2011 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c1-51479180)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára