štvrtok, 8. decembra 2011

Ako riešiť dlhovú kízu? Najlepšie bude, keď dá Brusel od dlhovej krízy ruky preč

Stimulácia ekonomiky. Nič iné od politikov nepočuť. Najnovšie bola táto slovná formulka súčasťou novembrového stretnutia krajín G-20. Podpora ekonomiky môže prebiehať na úrovni podpory spotreby dvoch koncových subjektov – domácností a vlád. Každá podpora však niečo stojí – z výkalov nie je možné vytvoriť bič, a tak každá podpora spotreby ide na úkor dlhu, teda budúcej spotreby – tá bude nižšia buď v dôsledku splácania dlhu, ktorý si vyžiada určitú časť príjmu, alebo v dôsledku vytlačenia peňazí na splácanie dlhu a následnej inflácie, ktorá síce reálne znižuje dlh, ale znižuje aj reálny príjem.
Desaťročia štátnej stimulácie ekonomiky ktoré umožnil súčasný monetárny systém založený na nekrytých peniazoch, a to či už konštantným znižovaním úrokových sadzieb centrálnych bánk a rôznymi štátnymi podporovaniami zadlžovania (napr. štátna bonifikácia hypoték), ktoré podporovali zadlžovanie domácností, alebo priamym štátnym zadlžovaním sa, dostali svet do situácie, kedy je globálna ekonomika zaplavená nesplatiteľným dlhom a vyhliadky pre budúcu spotrebu sú fatálne nízke.
Ako vzrástlo len za posledných 10 rokov kumulatívne zadlženie domácností a vlád k HDP v krajinách eurozóny za posledné desaťročie, ukazuje nasledovný graf (nečudo, že práve krajiny v prvej štvorke majú v súčasnosti najväčšie problémy):
* Pre Holandsko, Luxembursko a Maltu dáta z roku 2001 nie sú k dispozícii
Pre krajiny eurozóny sú dáta ďalej do histórie obmedzené, dlhodobý trend, kam dostali pseudoriešenia politikov zadlženie domácností a vlád k HDP, pekne demonštruje nasledovný graf z USA. Žiada sa dodať, že keď bol naposledy kumulatívny dlh domácností a vlády nad 100 % -  po druhej svetovej vojne, tak bol zlikvidovaný práve infláciou – len v rokoch 1945-1951 vzrástla cenová hladina v USA o 48 %. Vzhľadom na to, čo stvárajú v poslednej dobe centrálne banky, tak to vyzerá, že podobný proces likvidácie dlhu nás čaká aj v rámci súčasnej krízy.

Dlhé, predlhé roky snahy politikov ohnúť základné pravidlá ekonomiky a zabezpečiť si tým hlasy vo voľbách, priviedli svet na pokraj ekonomického kolapsu. Súčasné návrhy riešení z Bruselu nie sú ničím iným ako snahou o ešte väčšie znásilnenie týchto pravidiel, a pokiaľ budú realizované tak bude návrat do normálu a s ním súvisiaci pád na hubu ešte väčší, ako by bol v súčasnosti. Riešenie, po ktorom by klesli dlhy na udržateľnú úroveň a neklesla by životná úroveň neexistuje, jedine že by prišli Marťania a začali by nakupovať vo veľkom buď pozemský export, alebo pozemské dlhopisy. Spotreba a týmpádom aj ekonomika musí nevyhnutne klesnúť, čím skôr dajú politici ruky preč od kupovania si času na zázračné nájdenie riešenia, ktoré neexistuje, tým menej bolestivý bude návrat do normálu.
Zverejnené 8.12.2012 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c3-54027200-kP0000_d-najlepsie-bude-ked-da-brusel-od-dlhovej-krizy-ruky-prec)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára