TA3 Hosť v štúdiu: O zhoršení ratingového výhľadu pre euroval

http://www.ta3.com/clanok/10432/host-v-studiu-kamil-boros-o-hrozbe-pre-euroval.html

STV Komentáre: O pôžičke Grécku

Výmena názorov s ex-guvernérom NBS Ivanom Šramkom:

http://www.stv.sk/online/archiv/komentare?date=2012-02-20&id=48063

TA3 Hosť v štúdiu: O pôžičke Grécku

Znova Grécko, ale vyzerá to tak, že na niekoľko mesiacov naposledy...

http://www.ta3.com/clanok/10017/host-v-studiu-kamil-boros-o-pozicke-grecku.html

O zbytočnosti ratingových agentúr

Zase tu bolo v minulom týždni veľké mediálne haló kvôli ničomu. Áno, Slovensko síce prišlo o rating od Moody's, v praxi sa ale nič nestalo, akurát médiá majú o čom písať, politici na koho sa vyhovárať, a socialistickí diskutéri na webe našli ďalších zločincov kapitalizmu (tento súčasný systém, v ktorom minimálne tretinu prostriedkov priamo prerozdeľuje štát, nepriamo reguláciami ovplyvňuje prerozdeľovanie zvyšných prostriedkov, a skrz centrálne banky tlačí peniaze ako sa mu zachce nazývať kapitalizmom môže len diletant alebo ignorant, ale budiž... )...

Aby ste mali predstavu o tom, ako investori (ne)reagujú na ratingy, tak v nasledujúcom grafe som zosumarizoval vývoj výnosov z desaťročných dlhopisov Francúzska a Rakúska, ktoré prišli od S&P o najvyšší AAA rating a od Moody's im bol zmenený výhľad na negatívny, a dlhopisov Slovenska, ktoré prišlo rating od oboch agentúr. Ako je vidno, k prudkému rastu výnosov došlo v prípade Rakúska a Francúzska niekedy v prvej tretine novembra a v prípade Slovenska koncom novembra, čo bolo ešte pred varovaním S&P, že krajiny eurozóny čelia riziku masovému zníženiu ratingov a následnému zníženiu ratingov/výhľadov od dvoch agentúr. Naopak po ratingových udalostiach sa výnosy vybrali smerom nadol, kým médiá robili paniku ako si po znížení ratingov budeme drahšie požičiavať. O ďalšom prípade fundamentálneho rozdielu vo vývoji ratingov a cien/výnosov dlhopisov som písal minulý rok TU)

Výnosy z desaťročných slovenských (biela), francúzskych (modrá) a rakúskych (červená dlhopisov) a ratingové udalosti

Predovšetkým médiá tu vytvárajú obraz, že investori nakupujú dlhopisy vtedy, keď sa zvýši rating a predávajú vtedy, keď sa rating zníži, čo ako ukazuje predošlý graf je od reality na míle vzdialené. Investori vnímajú zvýšené riziko s zbavujú sa dlhopisov vtedy, keď dôjde k nejakej negatívnej udalosti – zníženie prognózy rastu, zvýšenie prognózy deficitu, všeobecný nárast averzie k riziku voči dlhopisom..., čo sú udalosti mimo kontroly ratingových agentúr. Tie tieto udalosti agentúry len následne hodia do svojich modelov a pokiaľ tieto modely ukážu vyššie riziko, tak znížia rating. K tomu ale dochádza až po tom, ako na udalosti vedúce k zníženiu ratingu reagoval trh, teda ratingové agentúry len zoficiálňujú vyššie riziko. Nechcem tým povedať, že po znížení ratingu nedochádza k žiadnej reakcii, určite ale však ratingy sami o sebe nevytvárajú trend. Jedna vec je čo je na papieri, a druhá vec je realita.

Určite sa teraz opýtate, na čo sú nám ratingové agentúry. Z môjho pohľadu, v tejto dnešnej podobe na nič. Je to ďalší krásny príklad toho, ako štátne zásahy do ekonomiky vytvárajú úplne bizarné a nepotrebné činnosti, ktoré odčerpávajú zdroje použiteľné v produktívnejších odvetviach, v ktorých keby boli využité, tak prinesú spoločnosti viac uspokojených potrieb a teda väčšiu prosperitu.

Až do sedemdesiatych rokov boli ratingové agentúry predovšetkým buy-side subjektmi, teda vykonávali analýzy platby schopnosti spoločností pre investorov, ktorí mali záujem investovať do dlhopisu nejakej spoločnosti alebo štátu, ktorí bez donútenia regulátorov platili za ich služby. Dovtedy bolo všetko v poriadku, a ich význam bol opodstatnený, potom sa však strhla masová vlna regulácií, ktoré rôznym subjektom finančného trhu stanovujú aktíva v akej kvalite musia držať. Po príklady netreba ani chodiť ďaleko, stačí si pozrieť pravidlá pre naše DSS-ky:

 (Z e-trend.sk)Úrad pre finančný trh (ÚFT) v súvislosti s investovaním dôchodkových správcovských spoločností (DSS) zverejnil zoznam ratingových agentúr, ktoré sa špecializujú na oceňovanie investičného rizika. "Len ratingy, ktoré pridelili tieto agentúry, môže DSS brať do úvahy pri rozhodovaní o investovaní majetku v dôchodkových fondoch," upozornil hovorca ÚFT Marek Kačmár.

Ide o české agentúry CRA Rating Agency a Evropská ratingová agentura, kanadskú Dominion Bond Rating Service, japonskú Mikuni & Co. a americké Fitch Ratings, Moody's Investors Service a Standard & Poor's. "Do zoznamu zaradí úrad ratingovú agentúru, ktorá je v obdobnom zozname, alebo má povolenie na výkon tejto činnosti od príslušného orgánu členského štátu Európskej únie alebo OECD," uzatvára Kačmár.

Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení môžu DSS investovať úspory Slovákov iba do nástrojov tých emitentov, ktorých ratingová agentúra zaradí do investičného pásma.

V tomto prípade môžu DSS-ky investovať len do dlhopisov v investičnom pásme, pre mnohé subjekty sú regulácie ešte tvrdšie, stanovený majú napríklad minimálny priemerný rating svojho portfólia a dokonca aj užší rozsah agentúr, ktorých ratingy môžu využívať. Takéto regulatórne požiadavky sektor ratingových agentúr fundamentálne zmenili. Pokiaľ sa chceli emitenti uchádzať o dopyt týchto regulovaných investorov, tak museli byť ohodnotené minimálne jednou z vybraných agentúr, čo umožnilo ratingovým agentúram vyberať za svoje služby poplatky aj od emitentov, ktorých je skutočne široké spektrum, a hlavný zdroj ich príjmov sa presunul na emitentov. Dnes už dosiahli regulácie takých úrovní, že bez ohodnotenia jednou z vybraných agentúr je mimoriadne problematické vydať väčší objem dlhopisov, a tak nám tu štátne regulácie vytvorili oligarchiu podobnú ako v prípade našich výrobcov gastrolískov, ktoré nikomu na plate neprilepšia, jedine na nej vyryžuje gastrolísková oligarchia. Pre prehľad, koľko zaplatí Slovensko za hodnotenie bonity dlhopisov v roku 2012 agentúram S&P a Fitch:

Standard & Poor's: 130 000 eur ročne za emisie v objeme 8 mld. eur + 35 tis. eur za každú dodatočnú emisiu, maximálne však celkový poplatok môže dosiahnuť 250 000 eur.

Fitch Ratings: 69 500 eur ročne za emisie registrované v zahraničí do objemu 2 mld. eur ročne  + 35 tis. eur za každú dodatočnú emisiu, maximálne však celkový poplatok môže dosiahnuť 120 000 eur.

Zmluvu s Moody's sa mi na stránke Ministerstva financií nepodarilo nájsť, vzhľadom na to, že podobne ako S&P má globálny trhový podiel okolo 40 %, tak budú poplatky zhruba podobné ako pre S&P.

Zhrňme si to. Regulácie nútia štáty a ďalších emitentov nakupovať služby od ratingových agentúr, ktoré sa a) v minulosti mnohokrát mýlili b) podľa ktorých sa investori riadia minimálne. V tomto je podobne ako pri mnohých ďalších reguláciách úplne zbytočné hľadať akúkoľvek logiku. Najväčší gól v súčasnosti je to, že štáty na seba ušili búdu, keďže tieto agentúry ich v súčasnosti nehodnotia tak, ako si to predstavujú...

Najlepšie, čo môžu v tejto chvíli štáty urobiť, je zrušiť ratingové obmedzenia pre finančný priemysel, a nechať stanoviť rizikovosť portfólia na dohodu medzi spoločnosťou a klientmi (a prestať zachraňovať banky, ktoré s vedomím, že keď to pokašľú, tak ich štáty a centrálne banky zachránia, gamblujú). Týmto by zabili dve muchy jednou ranou – jednak by umožnili v prípade záujmu viacerým subjektom držať dlhopisy niektorých krajín, ktoré pri súčasných reguláciách držať nemôžu, a zároveň by sa zbavili nepotrebného priemyslu, ktorý funguje len vďaka nim. Ratingové agentúry by síce nezanikli, ale začali by opäť pôsobiť na buy-side, teda by ich platili nakupujúci, kde by už ale neboli štátom chránenou oligarchiou, ale boli by vystavené trhu, a pokiaľ by sa často mýlili, tak by si ich firmy prestali platiť. A keď pozerám na ich track record, tak by ich odchod na smetisko dejín nemusel trvať dlho.

Zatiaľ to ale vyzerá, že to bude presne naopak. Čoraz viac politikov sa vyslovuje za ešte väčšiu reguláciu ratingových agentúr, teda nižšiu slobodu vyjadrovania ich názoru, ktorej efekt bude taký, že ratingové agentúry, ktoré si budú musieť emitenti naďalej platiť, nebude počúvať už pomaly žiaden kupujúci na dlhopisových trhoch. A v tomto kontexte vyhráva u mňa cenu za najhlúpejší nápad minimálne roka v oblasti ratingov vytvorenie európskej ratingovej agentúry z verejných peňazí, ktorá bude umelo navyšovať papierové ratingy európskych krajín, aby ich niektoré subjekty mohli v rámci súčasných regulácií držať (to však môžu dosiahnuť omnoho jednoduchšie a menej nákladne zrušením ratingových požiadaviek). Okrem toho však žiaden efekt mať nebude, lebo Junckerovi, Schäublemu a spol., ktorí ešte nedávno na plnú hubu tvrdili, že Grécko, či Portugalsko sú na tom úplne v pohode, nikto neuverí ani to, že majú nos medzi očami, a už vôbec nie  hodnotenie bonity krajín.

Zverejnené 20.2.2012 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c1-54770940-o-zbytocnosti-ratingovych-agentur-span-class-koment-komentar-dna-span)

Komentáre STV: Pomôžu Grécku úsporné opatrenia a druhý balíček?

http://www.stv.sk/online/archiv/komentare?date=2012-02-09&id=47893 cca od 14. minúty

S Františkom Palkom z Inštitútu pre hospodársku politiku

TA3 Hosť v štúdiu: O situácii v Grécku

zase Grécko :)

http://www.ta3.com/clanok/9212/host-v-studiu-kamil-boros-o-situacii-v-grecku.html

O tom, ako EÚ vytvára nezamestnanosť

Bruselská továreň na nezmyselné nápady vyprodukovala na minulotýždňovom samite ďalšiu koninu, ktorá nemá šancu fungovať.  Tentokrát si eurobyrokrati zobrali na mušku podporu ekonomického rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Po prečítaní inkriminovaného dokumentu, ktorý sa v preklade lyricky nazýva „Smerom k rastovo prijateľnej konsolidácii a práci prijateľnému rastu“ (môžete si ho prečítať TU ), sa ale obávam, že tieto opatrenia budú mať presne opačný efekt.

Pozrime sa na vybrané kroky, ktorými to chce EÚ docieliť:

Podpora zamestnanosti:

- Presmerovanie eurofondov do podpory pre zamestnanie a kvalifikáciu mladých ľudí

- Využitie Európskeho sociálneho fondu pre vytvorenie učňovských programov a programov pre mladých začínajúcich podnikateľov a sociálnych podnikov

Podpora malých a stredných podnikov:

- Lepšie využitie štrukturálnych fondov prostredníctvom urýchlenia implementácie existujúcich programov a projektov, so zameraním na podporu rastu a tvorby pracovných miest

- Posilnenie podpory malých a stredných podnikateľov a infraštruktúry zo strany Európskej investičnej banky.

Takže keď tomu správne rozumiem, Brusel chce konkurencieschopnosť a zamestnanosť podporiť tým, že skrz eurofondy a iné paneurópske inštitúcie presmeruje peniaze, ktoré zoberie od súkromnej sféry, do projektov, ktoré by sami od seba nikdy nevznikli, pretože prinášajú nízky (v extrémnom prípade žiaden) úžitok na investované euro. Celkom ale nechápem, ako zlikvidovanie pracovného miesta, ktoré by na trhu vytvorila súkromná sféra, skrz zdanenie, a vytvorenie pracovného/praktikantského miesta, ktoré by na trhu neprežilo, pretože o tento typ produktu či služby nie je záujem, môže podporiť konkurencieschopnosť. Práve naopak vedie to k ešte horšej alokácii zdrojov a zníženiu konkurencieschopnosti.

A čo sa týka zamestnanosti mladých, tak mi nejde do hlavy, ako vytvorením praktikantského miesta na službu alebo produkt, o ktoré na trhu nie je záujem, môže výraznejšie vylepšiť východiskovú pozíciu mladého človeka na trhu práce. Keďže takéto pracovné miesto potrebnú prax mladému človeku nedodá, tak jediné čo tým získa je lepší životopis. To ale môžu rovno v Bruseli rozdávať falošné potvrdenia o dvojročnej praxi, bude to mať rovnaký efekt, navyše náklady budú neporovnateľne nižšie.

Ale aby som len nekritizoval, tak k riešeniam. Čo sa týka konkurencieschopnosti, tak už som viackrát písal (napr. TU), že keď ju chce EÚ zvýšiť, tak sa musí skrz recesiu vyčistiť od nefunkčných investícií, ktoré odčerpávajú zdroje, a ktoré existujú len vďaka monetárnym a fiškálnym stimulom, a následne prealokovať zdroje a začať produkovať to, čo chcú ľudia (trh) a nie to, čo chcú Van Rompuy, Draghi a ďalší centrálni plánovači.

Čomu sa ale chcem venovať obšírnejšie, je trh práce. Hovoriť, že je fatálny nedostatok pracovných miest je zavádzajúce. Dopyt po práci je de facto neobmedzený, problém nastáva, keď sa definuje za akých podmienok je možné vykonávať prácu, čím sa z oficiálneho trhu práce stráca tak určitá časť ponuky a ešte väčšia časť dopytu. Skôr je na mieste tvrdenie, že pri súčasných reštrikciách slobody uzatvárania kontraktov na trhu práce, je oficiálny dopyt výrazne nižší ako oficiálna ponuka. A tak sa logicky množstvo práce vykonáva mimo oficiálneho trhu práce, ale že to nie je v štatistikách, neznamená že tieto pracovné miesta neexistujú. (časť potenciálnej práce sa samozrejme stráca, pretože v niektorých prípadoch prípadné sankcie za prácu na čierno prevažujú nad benefitmi)

Skúsme sa pozrieť na to, koľko pracovných miest existuje mimo oficiálneho trhu práce. Najkomplexnejšie štatistiky ohľadom šedej ekonomiky, s ktorými som sa stretol, robí konzulantská spoločnosť A.T.Kearney v rámci svojho reportu „The shadow economy in Europe“. Tento výskum sa zameriava na neohlasovanie práce, prípadne časti príjmov, či predaj bez bločka, nie na čiernu ekonomiku, t.j. obchod s drogami, prepieranie peňazí... Štúdia využíva rôzne zdroje – od dotazníkov, cez makroekonomické indikátory, až po elektronické transakcie, či spotrebu elektriny.

Dáta čerpám z posledného vydania, v ktorom sú použité čísla za rok 2010. Podľa nich dosahuje šedá ekonomika v európskej dvadsaťsedmičke takmer 1,9 mld. eur, čo predstavuje viac ako 15 % HDP. Autori štúdie odhadujú, že dve tretiny z tejto sumy podľa autorov pripadajú na nereportovanie práce, teda na čiernu ekonomiku. V nasledujúcej tabuľke je prepočet šedého HDP na pracovné miesta, pri ňom zjednodušene predpokladám, že oficiálne HDP  vytvorili oficiálne zamestnaní, t.j. počet čiernych pracovných miest predstavuje počet oficiálne zamestnaných prenásobený podielom šedej ekonomiky z neohlásenej práce na HDP, a že dve tretiny šedej ekonomiky tvorí neohlásená práca.

HDP v mld. eur, štatistiky nezamestnanosti v tis.

Samozrejme, vôbec tým nechcem povedať, že všetci nezamestnaní pracujú na čierno. Nie všetku prácu na čiernom trhu vykonávajú totiž oficiálne nezamestnaní, práve naopak veľkú časť vykonávajú prisťahovalci, študenti, dôchodcovia, a iné skupiny ľudí, ktorí nie sú evidovaní ako nezamestnaní, prípadne čierna práca predstavuje sekundárny príjem popri oficiálnom zamestnaní. Aj preto som do tabuľky dodal posledný stĺpec populácia vo veku 15-64 rokov neaktívna na trhu práce. Zároveň je potrebné dodať, že výstupy tohto minimodelu sú závislé od presnosti spomínanej štúdie a odhadu jej autorov, že za dve tretiny šedej ekonomiky je zodpovedná čierna práca, ktoré netvrdím že úplne zodpovedajú realite. Na demonštráciu toho, čo som tým chcel ukázať sú však dostačujúce.

Ukázať som tým chcel to, že dopyt po práci, teda reálny počet pracovných miest, a oficiálne vykonávaná práca sú dve odlišné veci. Keď si chce EÚ pred voličmi vylepšiť štatistiky, tak by sa mala zamerať na to, ako presunúť pracovné miesta zo šedej ekonomiky do oficiálnej ekonomiky. K tomu by im mohli pomôcť výsledky špeciálneho dotazníkového výskumu v rámci Eurobarometra, v ktorom sa dotazníkovou metódou pýtali ľudí pracujúcich na čierno okrem iného aj to, že aká je ich motivácia. Výsledky sú v nasledovnej tabuľke (respondenti mohli zaškrtnúť viac možností):

Ako je z neho vidno, najväčším negatívnym faktorom je daňové a odvodové zaťaženie práce, ktoré je možné hľadať minimálne za dôvodmi 1, 5, 6 a 8. Naopak ani zďaleka nehrá takú rolu ako mnohí tvrdia minimálna mzda, ktorú je možno hľadať za bodom 3 a s prižmúreným okom aj za bodom 6 (ostatne sedem krajín EÚ minimálnu mzdu celoplošne stanovenú nemá a taktiež majú nemalú mieru nezamestnanosti, takže rola minimálnej mzdy pri nezamestnanosti je z môjho pohľadu v mnohých krajinách preceňovaná). Ďalším problémom je byrokracia, ktorú je možné hľadať priamo za bodom 7 a v určitej miere aj za bodmi 2 a 6.

Čiže pokiaľ si chce EÚ vylepšiť štatistiky nezamestnanosti, tak je to úplne pokojne možné aj bez nepopulárneho znižovania minimálnej mzdy, stačí sa zamerať na zaťaženie práce (to môže byť presúvané napríklad na spotrebu), a v nemalej miere aj byrokraciu (licencie, regulácie...). Bohužiaľ, zaťaženie a aj byrokracia majú v Európe tendenciu skôr rásť, čo bude aj naďalej tlačiť viac práce mimo oficiálny trh.

Nič na tom nezmení ani posledný eurosummit, ten môže situáciu jedine zhoršiť. Vidím tak, že jediná vec, ktorá pri súčasnom politicko-ekonomickom rozpoložení eurozóny a ďalších krajín EÚ podporí konkurencieschopnosť a možno aj zamestnanosť, je pokračovanie znehodnocovania ich mien (ECB a aj BoE na tom intenzívne pracujú), ktoré za predpokladu, že to nebude robiť zahraničie rovnako šialeným tempom (čo vôbec nie je isté), vylepší konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch, a podporí aj míňanie štátov, ktorým zmaže časť dlhov. To bude ale len ďalším okradnutím občanov infláciou.

Zverejnené 6.2.2012 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c1-54602770-o-tom-ako-eu-vytvara-nezamestnanost-span-class-koment-komentar-span)