pondelok, 20. februára 2012

O zbytočnosti ratingových agentúr

Zase tu bolo v minulom týždni veľké mediálne haló kvôli ničomu. Áno, Slovensko síce prišlo o rating od Moody's, v praxi sa ale nič nestalo, akurát médiá majú o čom písať, politici na koho sa vyhovárať, a socialistickí diskutéri na webe našli ďalších zločincov kapitalizmu (tento súčasný systém, v ktorom minimálne tretinu prostriedkov priamo prerozdeľuje štát, nepriamo reguláciami ovplyvňuje prerozdeľovanie zvyšných prostriedkov, a skrz centrálne banky tlačí peniaze ako sa mu zachce nazývať kapitalizmom môže len diletant alebo ignorant, ale budiž... )...
Aby ste mali predstavu o tom, ako investori (ne)reagujú na ratingy, tak v nasledujúcom grafe som zosumarizoval vývoj výnosov z desaťročných dlhopisov Francúzska a Rakúska, ktoré prišli od S&P o najvyšší AAA rating a od Moody's im bol zmenený výhľad na negatívny, a dlhopisov Slovenska, ktoré prišlo rating od oboch agentúr. Ako je vidno, k prudkému rastu výnosov došlo v prípade Rakúska a Francúzska niekedy v prvej tretine novembra a v prípade Slovenska koncom novembra, čo bolo ešte pred varovaním S&P, že krajiny eurozóny čelia riziku masovému zníženiu ratingov a následnému zníženiu ratingov/výhľadov od dvoch agentúr. Naopak po ratingových udalostiach sa výnosy vybrali smerom nadol, kým médiá robili paniku ako si po znížení ratingov budeme drahšie požičiavať. O ďalšom prípade fundamentálneho rozdielu vo vývoji ratingov a cien/výnosov dlhopisov som písal minulý rok TU)
Výnosy z desaťročných slovenských (biela), francúzskych (modrá) a rakúskych (červená dlhopisov) a ratingové udalosti

Predovšetkým médiá tu vytvárajú obraz, že investori nakupujú dlhopisy vtedy, keď sa zvýši rating a predávajú vtedy, keď sa rating zníži, čo ako ukazuje predošlý graf je od reality na míle vzdialené. Investori vnímajú zvýšené riziko s zbavujú sa dlhopisov vtedy, keď dôjde k nejakej negatívnej udalosti – zníženie prognózy rastu, zvýšenie prognózy deficitu, všeobecný nárast averzie k riziku voči dlhopisom..., čo sú udalosti mimo kontroly ratingových agentúr. Tie tieto udalosti agentúry len následne hodia do svojich modelov a pokiaľ tieto modely ukážu vyššie riziko, tak znížia rating. K tomu ale dochádza až po tom, ako na udalosti vedúce k zníženiu ratingu reagoval trh, teda ratingové agentúry len zoficiálňujú vyššie riziko. Nechcem tým povedať, že po znížení ratingu nedochádza k žiadnej reakcii, určite ale však ratingy sami o sebe nevytvárajú trend. Jedna vec je čo je na papieri, a druhá vec je realita.
Určite sa teraz opýtate, na čo sú nám ratingové agentúry. Z môjho pohľadu, v tejto dnešnej podobe na nič. Je to ďalší krásny príklad toho, ako štátne zásahy do ekonomiky vytvárajú úplne bizarné a nepotrebné činnosti, ktoré odčerpávajú zdroje použiteľné v produktívnejších odvetviach, v ktorých keby boli využité, tak prinesú spoločnosti viac uspokojených potrieb a teda väčšiu prosperitu.
Až do sedemdesiatych rokov boli ratingové agentúry predovšetkým buy-side subjektmi, teda vykonávali analýzy platby schopnosti spoločností pre investorov, ktorí mali záujem investovať do dlhopisu nejakej spoločnosti alebo štátu, ktorí bez donútenia regulátorov platili za ich služby. Dovtedy bolo všetko v poriadku, a ich význam bol opodstatnený, potom sa však strhla masová vlna regulácií, ktoré rôznym subjektom finančného trhu stanovujú aktíva v akej kvalite musia držať. Po príklady netreba ani chodiť ďaleko, stačí si pozrieť pravidlá pre naše DSS-ky:
 (Z e-trend.sk)Úrad pre finančný trh (ÚFT) v súvislosti s investovaním dôchodkových správcovských spoločností (DSS) zverejnil zoznam ratingových agentúr, ktoré sa špecializujú na oceňovanie investičného rizika. "Len ratingy, ktoré pridelili tieto agentúry, môže DSS brať do úvahy pri rozhodovaní o investovaní majetku v dôchodkových fondoch," upozornil hovorca ÚFT Marek Kačmár.
Ide o české agentúry CRA Rating Agency a Evropská ratingová agentura, kanadskú Dominion Bond Rating Service, japonskú Mikuni & Co. a americké Fitch Ratings, Moody's Investors Service a Standard & Poor's. "Do zoznamu zaradí úrad ratingovú agentúru, ktorá je v obdobnom zozname, alebo má povolenie na výkon tejto činnosti od príslušného orgánu členského štátu Európskej únie alebo OECD," uzatvára Kačmár.
Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení môžu DSS investovať úspory Slovákov iba do nástrojov tých emitentov, ktorých ratingová agentúra zaradí do investičného pásma.
V tomto prípade môžu DSS-ky investovať len do dlhopisov v investičnom pásme, pre mnohé subjekty sú regulácie ešte tvrdšie, stanovený majú napríklad minimálny priemerný rating svojho portfólia a dokonca aj užší rozsah agentúr, ktorých ratingy môžu využívať. Takéto regulatórne požiadavky sektor ratingových agentúr fundamentálne zmenili. Pokiaľ sa chceli emitenti uchádzať o dopyt týchto regulovaných investorov, tak museli byť ohodnotené minimálne jednou z vybraných agentúr, čo umožnilo ratingovým agentúram vyberať za svoje služby poplatky aj od emitentov, ktorých je skutočne široké spektrum, a hlavný zdroj ich príjmov sa presunul na emitentov. Dnes už dosiahli regulácie takých úrovní, že bez ohodnotenia jednou z vybraných agentúr je mimoriadne problematické vydať väčší objem dlhopisov, a tak nám tu štátne regulácie vytvorili oligarchiu podobnú ako v prípade našich výrobcov gastrolískov, ktoré nikomu na plate neprilepšia, jedine na nej vyryžuje gastrolísková oligarchia. Pre prehľad, koľko zaplatí Slovensko za hodnotenie bonity dlhopisov v roku 2012 agentúram S&P a Fitch:
Standard & Poor's: 130 000 eur ročne za emisie v objeme 8 mld. eur + 35 tis. eur za každú dodatočnú emisiu, maximálne však celkový poplatok môže dosiahnuť 250 000 eur.
Fitch Ratings: 69 500 eur ročne za emisie registrované v zahraničí do objemu 2 mld. eur ročne  + 35 tis. eur za každú dodatočnú emisiu, maximálne však celkový poplatok môže dosiahnuť 120 000 eur.
Zmluvu s Moody's sa mi na stránke Ministerstva financií nepodarilo nájsť, vzhľadom na to, že podobne ako S&P má globálny trhový podiel okolo 40 %, tak budú poplatky zhruba podobné ako pre S&P.
Zhrňme si to. Regulácie nútia štáty a ďalších emitentov nakupovať služby od ratingových agentúr, ktoré sa a) v minulosti mnohokrát mýlili b) podľa ktorých sa investori riadia minimálne. V tomto je podobne ako pri mnohých ďalších reguláciách úplne zbytočné hľadať akúkoľvek logiku. Najväčší gól v súčasnosti je to, že štáty na seba ušili búdu, keďže tieto agentúry ich v súčasnosti nehodnotia tak, ako si to predstavujú...
Najlepšie, čo môžu v tejto chvíli štáty urobiť, je zrušiť ratingové obmedzenia pre finančný priemysel, a nechať stanoviť rizikovosť portfólia na dohodu medzi spoločnosťou a klientmi (a prestať zachraňovať banky, ktoré s vedomím, že keď to pokašľú, tak ich štáty a centrálne banky zachránia, gamblujú). Týmto by zabili dve muchy jednou ranou – jednak by umožnili v prípade záujmu viacerým subjektom držať dlhopisy niektorých krajín, ktoré pri súčasných reguláciách držať nemôžu, a zároveň by sa zbavili nepotrebného priemyslu, ktorý funguje len vďaka nim. Ratingové agentúry by síce nezanikli, ale začali by opäť pôsobiť na buy-side, teda by ich platili nakupujúci, kde by už ale neboli štátom chránenou oligarchiou, ale boli by vystavené trhu, a pokiaľ by sa často mýlili, tak by si ich firmy prestali platiť. A keď pozerám na ich track record, tak by ich odchod na smetisko dejín nemusel trvať dlho.
Zatiaľ to ale vyzerá, že to bude presne naopak. Čoraz viac politikov sa vyslovuje za ešte väčšiu reguláciu ratingových agentúr, teda nižšiu slobodu vyjadrovania ich názoru, ktorej efekt bude taký, že ratingové agentúry, ktoré si budú musieť emitenti naďalej platiť, nebude počúvať už pomaly žiaden kupujúci na dlhopisových trhoch. A v tomto kontexte vyhráva u mňa cenu za najhlúpejší nápad minimálne roka v oblasti ratingov vytvorenie európskej ratingovej agentúry z verejných peňazí, ktorá bude umelo navyšovať papierové ratingy európskych krajín, aby ich niektoré subjekty mohli v rámci súčasných regulácií držať (to však môžu dosiahnuť omnoho jednoduchšie a menej nákladne zrušením ratingových požiadaviek). Okrem toho však žiaden efekt mať nebude, lebo Junckerovi, Schäublemu a spol., ktorí ešte nedávno na plnú hubu tvrdili, že Grécko, či Portugalsko sú na tom úplne v pohode, nikto neuverí ani to, že majú nos medzi očami, a už vôbec nie  hodnotenie bonity krajín.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára