pondelok, 19. marca 2012

ECB len skrz vyššie ceny PHM zdanila všetky príjmy v ekonomike v priemere 0,5% sadzbou

Dnes budeme na tomto mieste trochu viac počítať . Konkrétne sa pozrieme na to, koľko Slovákov a aj ďalších občanov eurozóny stojí súčasné besnenie centrálnych bánk (v eurozóne predovšetkým ECB), ktorých politiky absolútne nič neriešia, iba nabaľujú problémy do budúcna, len na cenách pohonných hmôt.

Na úvod sa pozrime na to, o čom sa pri súčasnom sústredení sa na dolárové ceny až tak nehovorí, a teda že cena severomorskej ropy (brent) v eurách sa pohybuje na historických maximách:

Aspoň približné vyčísľovanie dopadu tohto vývoja na ekonomiku začneme tým, že do akej miery vstupujú ceny ropy do ceny pohonných hmôt (bez daní a marží). K tomu nám pomôže porovnanie cien benzínu a dieslu na rotterdamskej burze s cenami ropy brent (obrázok dole, v USD za barel). Keď vezmeme ako referenčné obdobie posledný rok, tak bol barel (a teda aj liter) benzínu v priemere o 4,1 % drahší a barel dieslu v priemere o 15,6 % drahší ako liter ropy brent.

Tieto vstupy použijem v nasledujúcej tabuľke. Tá ukazuje ceny PHM bez veľkoobchodných a maloobchodných marží (teda len zložky, ktoré sa týkajú cien ropy, výrobných nákladov a daní) v jednotlivých krajinách eurozóny pri cenách ropy vo výške 80, 90, 95 a 100 eur za barel. Stĺpec 95 eur som farebne vyznačil, pretože to je úroveň, na ktorej sa cca nachádzame v súčasnosti.

Ešte v decembri, kedy ECB prepla tlačiarne na vyššie obrátky a naliala do finančného sektora na tri roky takmer 500 mld. eur (tento počin potom koncom februára zopakovala, a celková nová trojročná likvidita v európskom finančnom systéme presiahla 1 bil. eur), sa cena ropy v eurách pohybovala okolo úrovne 80 eur za barel. Masívne uvoľňovanie vo vidine ďalšej rally aktivovalo obrovskú masu neaktívnych peňazí vo finančnom sektore a tie začali pritekať aj na komoditné trhy, a dnes je už cena barelu ropy v eurách okolo úrovne 95.

Z predošlej tabuľky vyplýva, že takýto rast cien ropy zvýšil eurovú cenu (bez marže) benzínu o cca. 0,118 centov a cenu nafty o cca 0,131 centov. Keď tieto čísla vložíme do nasledujúcej tabuľky, ktorá obsahuje odhad ročnej spotreby PHM krajín eurozóny na hlavu podľa amerického Ministerstva energetiky (je to síce za rok 2009, ale vo vyspelých ekonomikách má spotreba ropy tendenciu stagnovať), tak keďže inflácia nie je nič iné ako skrytá daň, si vieme tento rast cien ropy premeniť na dodatočnú daňovú záťaž pre príjmy všetkých ekonomických subjektov (keď sa na HDP pozeráme cez príjmovú metódu). Pre Slovensko predstavuje rast cien ropy o 15 eur ekvivalent zaťaženia všetkých príjmov v ekonomike zhruba pol percentnou daňou, čo je na úrovni priemeru eurozóny. Rast ceny ropy o jedno euro je pre Slovensko a aj eurozónu pri súčasnej cene ropy ekvivalentom zvýšenia celkového daňového zaťaženia o 0,034 %.



V prospech koho sa táto dodatočná skrytá daň vyrubená ECB a spol. prerozdeľuje? Pri cene ropy 95 eur ide podľa mojich prepočtov v priemere pre celú eurozónu niečo vyše 52 % vo forme daní štátu (pre Slovensko je to cca. 51 %), zvyšná časť ide producentom ropy a tým, ktorí do ropy investovali (resp. na jej rast špekulovali). V tomto modeli som pre zjednodušenie počítal s konštantnou absolútnou veľko- a maloobchodnou maržou, čo v reáli nie je úplne pravda, a tak nad rámec neho je potrebné dodať, že malá časť tejto „dane“ sa prerozdeľuje aj v prospech spracovateľských a distribučných spoločností.

A to sme ešte len pri rope, ďalšia vlna globálneho uvoľňovania pritom poslala nahor eurové ceny aj ďalších komodít, jej negatívny dopad na ekonomiku je teda ešte väčší. A potom sa páni v ECB čudujú, že prečo musia znižovať prognózy ekonomického rastu aj napriek tomu, že podľa ich názoru hlavná príčina ekonomického spomalenia – nedôvera v dôsledku dlhovej krízy, nateraz pominula (a aj to len vďaka tomu, že ECB požičala bankám zo vzduchu vytvorených bilión eur, s ktorými môžu gamblovať na dlhopisových trhoch).  Aj pokiaľ pôjdu talianske a španielske dlhopisy na dračku a ceny komodít  budú pokračovať v raste, tak sa dlhodobejšieho ekonomického oživenia nedočkáme, pretože vyššie ceny komodít budú stláčať marže podnikovej sféry, ktorá bude nútená šetriť – prijímať menej ľudí, menej investovať, šetriť na prevádzkových nákladoch, čo bude ekonomickú aktivitu tlmiť...

ECB ale samozrejme strčila hlavu do piesku, a ona s tým nič spoločné nemá. Draghi na poslednejtlačovej konferencii vyhlásil, že neexistuje žiadna korelácia medzi tým, čorobí ECB a rastom cien komodít. Rád by som teda touto cestou pánovi Draghimu a aj ďalším, čo podľahli centrálnobankárskej a mediálnej lobotómii, že za rast cien pohonných hmôt môže geopolitické napätie a nie tlačenie peňazí, na záver ukázal 2 grafy objemu aktív ECB (v mld. eur) a rastu cien ropy (prvý do predošlých maxím v r. 2008 a druhý do súčasnosti), kde som navyše modrým krúžkom vyznačil aj vývoj cien ropy počas posledného konfliktu v Perzskom zálive v roku 2003. 



Viac ako Fica je potrebné báť sa ECB....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára