TA3 Hosť v Štúdiu: Trvalý euroval sa odkladá

http://www.ta3.com/clanok/1002663/host-v-studiu-k-boros-o-odklade-trvaleho-eurovalu.html

nie že by to bolo až tak o eurovale, ale uhorka...

Urobí Slovinsko z eurovalu supermarket?

Skutočne neviem, či mám správy o prípadnej žiadosti Slovinska o pomoc z eurovalu považovať za nástroj politického boja na domácej scéne, mediálnu kačicu, alebo zlý žart, každopádne pokiaľ by k tejto žiadosti o pomoc došlo, tak by sme sa dočkali prvého vysloveného parazita na eurovale, ktorý by svoju situáciu bez jeho pomoci zvládol aj sám.

Priestor na parazitovanie na eurovale vytvára jeho nová funkcionalita – pomoc pre banky z prostriedkov eurovalu, ktorá dlh krajiny prijímajúcej pomoc zaťaží len do výšky garancií v eurovale a nie v plnej sume. Podmienky, ktoré si eurozóna za takúto pomoc kladie, sa týkajú predovšetkým bankového sektora a nie verejných financií, či štrukturálnych reforiem, čo pre krajinu prijímajúcu takúto pomoc nie je príliš bolestivé. A tak pokiaľ sú politici danej krajiny ochotní obetovať časť reputácie krajiny (požiadať o pomoc pri rozrastajúcom sa počte pacientov v eurozóne dnes už ale nie je až také dehonestujúce), tak je takáto možnosť silným lákadlom, ako si dať aspoň čiastočne do poriadku bankový systém za nízke náklady.

Áno, je pravda, že Slovinsko čelí vysokým výnosom na štátne dlhopisy, ktoré sa pohybujú na úrovni niekde medzi talianskymi a španielskymi, a pokiaľ by sa dlh krajiny zvýšil o cca. 10 % HDP, čo je suma, o ktorej sa hovorí, že je potrebná na rekapitalizáciu bánk, tak by sa tieto výnosy vybrali ešte viac nahor, na druhej strane ale Slovinsko vyššie náklady na obsluhu dlhu nepoložia. Keď má totiž krajina relatívne nízky dlh, tak aj pri vyšších výnosoch z dlhopisov by stále platila menej ako krajiny s podstatne vyšším dlhom a nižšími výnosmi.

Na rok 2012 prognózuje Európska komisia Slovinsku dlh k HDP na úrovni 54,7 %, čo je piata najnižšia úroveň v eurozóne, a aj pokiaľ by aj krajina sanovala banky sumou okolo 10 % HDP, tak by jej dlh k HDP bol stále ďaleko pod priemerom eurozóny na úrovni 91,8 %. Nasledujúci graf ukazuje podiel úrokových nákladoch krajín eurozóny na HDP v roku 2011 (Cyprus a Malta v ňom chýbajú, keďže štatistiky sú z OECD, ktorého tieto krajiny nie sú členmi):

Relatívne nízke náklady na obsluhu dlhu má stále aj Španielsko. Tam je ale situácia diametrálne odlišná, krajina čelí obrovským deficitom, v dôsledku slabej konkurencieschopnosti, ktorú v rámci eurozóny nadobudne len ťažko, má okrem toho zlé vyhliadky pre ďalší rast a nezamestnanosť už atakuje úroveň 25 %, navyše problémy krajiny s finančným sektorom sú ďaleko vyššie ako sú v Slovinsku.

3-4 mld., o ktorých sa pre Slovinsko hovorí by síce boli pre euroval drobnými. Pokiaľ sa ale krajiny, ktoré by rekapitalizáciu bánk zvládli svojpomocne, rozhodnú urobiť z eurovalu supermarket a rekapitalizovať si banky z neho, tak sa jeho kapacita môže výrazne znížiť a chýbať budú peniaze vtedy, keď budú potrebné.

ESM, ktorý ešte nefunguje, má mať (a aj to nie od začiatku) kapacitu 500 mld. eur, z nich už 100 mld. pôjde Španielsku (za predpokladu, že sa prvá tranža pre Španielsko z EFSF po zavedení spoločného bankového dohľadu prehodí na ESM) a cca. 30 mld. možno pre Írsko, ktoré sa retrospektívne bude môcť zbaviť časti dlhu na sanáciu bánk. Takže v nám v ňom ostáva cca. 370 mld. Keby začali podobne ako sa hovorí o Slovinsku z ESM využívať prostriedky na sanáciu bánk aj ďalšie krajiny, ktoré nemajú úplne v poriadku bankový sektor ale jeho sanáciu by zvládali aj sami, ako napr. Francúzsko, Rakúsko, alebo nebodaj aj ďalší, tak môžeme byť čoskoro svedkami toho, že sa opäť bude hovoriť, že kapacitu eurovalu je potrebné navýšiť. To všetko samozrejme za našej asistencie...

Zverejnené 16.7.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-56572400-urobi-slovinsko-z-eurovalu-supermarket-span-class-koment-komentar-span)

TA3 Hosť v štúdiu: O 30 mld. pre Španielsko

http://www.ta3.com/clanok/1002230/euroskupina-schvalila-pre-spanielske-banky-30-miliard-eur.html

(2. video)

TA3 Hosť v štúdiu: Slovinsko v problémoch

http://www.ta3.com/clanok/1001937/slovinsko-sa-topi-v-problemoch.html


morálny hazard v praxi... ako sa nám v eurozóne možno vyprofiluje parazit, ktorý požiada euroval o pomoc aj napriek tomu, že by to zvládol sám....

Eurosummit položil ďalšiu tehlu „zombie“ eurozóny

Máme za sebou ďalší eurosummit, ktorý položil ďalšiu šípku do schémy novej „zombie“ eurozóny. Čo sa vlastne udialo? Asi najdôležitejším výsledkom eurosummitu je to, že euroval (či už EFSF/ESM) bude môcť rekapitalizovať banky na priamo, čo znamená, že nové záväzky eurovalu použité na tento účel nebudú účtované ako dlh krajiny, ktorá pomoc prijíma, ale ako dlh eurovalu, ktorý sa rozpočíta na všetkých ručiteľov.  

V praxi to znamená, že pokiaľ Španielsko požiada z eurovalu o pomoc 100 mld. pre banky, tak jeho dlh k HDP vzrastie nie o cca 10 percentuálnych bodov, ale len o cca. 1,3 percentuálneho bodu, čo predstavuje jeho ručenie v eurovale pri neúčasti Grécka, Írska a Portugalska. (za predpokladu, že celý tento mechanizmus bude funkčný v čase čerpania pomoci)

Hlavnou ideou tohto kroku je podľa slov predstaviteľov eurozóny prelomiť väzbu medzi solventnosťou krajín a solventnosťou bánk. Eurozóna si teda od tohto kroku sľubuje zníženie výnosov zo španielskych dlhopisov v dôsledku ústupu obáv, že prípadné náklady krajiny na rekapitalizáciu bánk a vyčistenie ich súvah od toxických aktív, výrazne navýšia dlh krajiny.

OK, toto by mohlo fungovať pri Írsku, ktorého primárny problém ležal v bankách, a pri nízkom zadlžení pred vypuknutím bankovej krízy by krajina možno dokázala bez toho, aby sa musela zadlžovať na sanáciu bánk, zvládnuť bez pomoci zvonku následnú krízu v reálnej ekonomike v dôsledku kolapsu celého stavebného sektora. Ale neviem si predstaviť ako to môže fungovať pri Španielsku majúcom obrovské problémy s konkurencieschopnosťou a nezamestnanosťou, ktoré nedokáže rásť bez prísunu nového dlhu.

Každopádne tento krok môže eurozóne umožniť nabrať viac dlhu, keďže pomoc Španielsku sa rozráta medzi ručiteľov a v španielskych účtoch tak ostane menej dlhu. Do európskej „zombie“ schémy podpory neživotaschopných investícií, ktorá spočíva v neustálom zvyšovaní kapacity pre nový dlh na ich podporu a modlení sa, že raz začne z nejakého mne neznámeho dôvodu HDP rásť rýchlejšie ako dlh, tak pribúda nová šípka (červená) a v súčasnosti vyzerá nasledovne:

V tejto „zombie“ schéme pred dvoma týždňami pribudla ďalšia zmena. V Európe sa pracuje aj na podpore ďalšieho nafukovania dlhových bublín súkromnej sféry, ktorej kapacita naberať nový dlh v mnohých krajinách už naráža na svoje hranice. Ukazuje to aj nasledovný graf zmeny zadlženia verejnej sféry a súkromnej sféry v eurozóne, ktoré ECB zverejňuje v rámci zmeny menového agregátu M3 (t.j. množstva peňazí v obehu):

Index vývoja verejného, súkromného a agregátneho dlhu v eurozóne (december 2008=100)

Ako je z grafu vidno, tak od roku 2008 dlh súkromnej sféry rastie len minimálne a európsku ekonomiku ťahá takmer výhradne verejné zadlžovanie sa. ECB tento vývoj nevyhovuje a pred dvoma týždňami uskutočnila ďalší pokus ako ho zmeniť, najnovšie ECB v refinančných operáciách ako kolaterál bude akceptovať od bánk nielen dlhové nástroje kryté hypotékami a pôžičkami malým a stredným podnikateľom, ale už aj kryté leasingami, spotrebiteľskými úvermi a pôžičkami na komerčné nehnuteľnosti. A to všetko dokonca s ratingom minimálne BBB, čo je len dva stupne od „junk“ teritória (doteraz bol minimálny rating A). V prvom grafe je táto zmena zobrazená zhrubnutím hnedých šípok medzi bankami a ECB.

Okrem toho, že tým zlepší prístup problémových bánk k likvidite, keďže budú mať viac použiteľného kolaterálu, tým ECB sleduje aj to, že keďže banky môžu tieto svoje pohľadávky vymeniť v ECB za cash (s určitým haircutom), tak budú môcť rozšíriť svoje úverovanie práve do segmentov hypoték, malých a stredných podnikateľov, leasingov, spotrebiteľských úverov, či komerčných nehnuteľností. Z môjho pohľadu sa to vzhľadom na pokračujúce ubúdanie bonitných klientov v súkromnej sfére ECB nepodarí, a tak ostane ťahúňom rastu zadlžovania a týmpádom aj tvorby nových peňazí verejný sektor.

Financovanie verejných dlhov však bude čím ďalej tým viac ležať na pleciach eurovalu, ktorý skôr či neskôr ťarchu neunesie. Táto ťarcha sa ešte zvýši, keď eurovalu pribudnú kompetencie na nákup štátnych dlhopisov na primárnom a sekundárnom trhu, ktoré sa zavedú najneskôr vtedy, keď sa zistí, že primárny problém Španielska nie je v bankách, ale v neschopnosti rásť bez prísunu nového dlhu. A keď to potom všetko pôjde opäť do hája, tak do tejto „zombie“ schémy budú implemenované ešte dve šípky, ktoré raz a na vždy vyriešia európsku dlhovú krízu. A to tieto (červené):

V tejto schéme dostane euroval bankovú licenciu a bude si môcť požičiavať založením nakúpených štátnych dlhopisov od ECB a financovať štátne dlhy (alebo nakupovať eurobondy, pokiaľ budú dovtedy zavedené). V tomto momente bude eurozóna bude schopná z peňazí ECB podporovať všetko nefunkčné v eurozóne a hrozba bankrotov pominie. Zároveň ale na japonský spôsob zabije rast HDP, keďže eurozóna bude prostredníctvom ECB a ďalších inštitúcií presúvať zdroje na dotovanie neživotaschopných investícií, ktoré následne budú chýbať v produktívnejších, rast generujúcich, odvetviach...

Zverejnené 2.7.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-56368770-summit-polozil-dalsiu-tehlu-zombie-eurozony)