pondelok, 16. júla 2012

Urobí Slovinsko z eurovalu supermarket?


Skutočne neviem, či mám správy o prípadnej žiadosti Slovinska o pomoc z eurovalu považovať za nástroj politického boja na domácej scéne, mediálnu kačicu, alebo zlý žart, každopádne pokiaľ by k tejto žiadosti o pomoc došlo, tak by sme sa dočkali prvého vysloveného parazita na eurovale, ktorý by svoju situáciu bez jeho pomoci zvládol aj sám.


Priestor na parazitovanie na eurovale vytvára jeho nová funkcionalita – pomoc pre banky z prostriedkov eurovalu, ktorá dlh krajiny prijímajúcej pomoc zaťaží len do výšky garancií v eurovale a nie v plnej sume. Podmienky, ktoré si eurozóna za takúto pomoc kladie, sa týkajú predovšetkým bankového sektora a nie verejných financií, či štrukturálnych reforiem, čo pre krajinu prijímajúcu takúto pomoc nie je príliš bolestivé. A tak pokiaľ sú politici danej krajiny ochotní obetovať časť reputácie krajiny (požiadať o pomoc pri rozrastajúcom sa počte pacientov v eurozóne dnes už ale nie je až také dehonestujúce), tak je takáto možnosť silným lákadlom, ako si dať aspoň čiastočne do poriadku bankový systém za nízke náklady.

Áno, je pravda, že Slovinsko čelí vysokým výnosom na štátne dlhopisy, ktoré sa pohybujú na úrovni niekde medzi talianskymi a španielskymi, a pokiaľ by sa dlh krajiny zvýšil o cca. 10 % HDP, čo je suma, o ktorej sa hovorí, že je potrebná na rekapitalizáciu bánk, tak by sa tieto výnosy vybrali ešte viac nahor, na druhej strane ale Slovinsko vyššie náklady na obsluhu dlhu nepoložia. Keď má totiž krajina relatívne nízky dlh, tak aj pri vyšších výnosoch z dlhopisov by stále platila menej ako krajiny s podstatne vyšším dlhom a nižšími výnosmi.

Na rok 2012 prognózuje Európska komisia Slovinsku dlh k HDP na úrovni 54,7 %, čo je piata najnižšia úroveň v eurozóne, a aj pokiaľ by aj krajina sanovala banky sumou okolo 10 % HDP, tak by jej dlh k HDP bol stále ďaleko pod priemerom eurozóny na úrovni 91,8 %. Nasledujúci graf ukazuje podiel úrokových nákladoch krajín eurozóny na HDP v roku 2011 (Cyprus a Malta v ňom chýbajú, keďže štatistiky sú z OECD, ktorého tieto krajiny nie sú členmi):

2012-07-15_interest payments.bmp

Relatívne nízke náklady na obsluhu dlhu má stále aj Španielsko. Tam je ale situácia diametrálne odlišná, krajina čelí obrovským deficitom, v dôsledku slabej konkurencieschopnosti, ktorú v rámci eurozóny nadobudne len ťažko, má okrem toho zlé vyhliadky pre ďalší rast a nezamestnanosť už atakuje úroveň 25 %, navyše problémy krajiny s finančným sektorom sú ďaleko vyššie ako sú v Slovinsku.

3-4 mld., o ktorých sa pre Slovinsko hovorí by síce boli pre euroval drobnými. Pokiaľ sa ale krajiny, ktoré by rekapitalizáciu bánk zvládli svojpomocne, rozhodnú urobiť z eurovalu supermarket a rekapitalizovať si banky z neho, tak sa jeho kapacita môže výrazne znížiť a chýbať budú peniaze vtedy, keď budú potrebné.

ESM, ktorý ešte nefunguje, má mať (a aj to nie od začiatku) kapacitu 500 mld. eur, z nich už 100 mld. pôjde Španielsku (za predpokladu, že sa prvá tranža pre Španielsko z EFSF po zavedení spoločného bankového dohľadu prehodí na ESM) a cca. 30 mld. možno pre Írsko, ktoré sa retrospektívne bude môcť zbaviť časti dlhu na sanáciu bánk. Takže v nám v ňom ostáva cca. 370 mld. Keby začali podobne ako sa hovorí o Slovinsku z ESM využívať prostriedky na sanáciu bánk aj ďalšie krajiny, ktoré nemajú úplne v poriadku bankový sektor ale jeho sanáciu by zvládali aj sami, ako napr. Francúzsko, Rakúsko, alebo nebodaj aj ďalší, tak môžeme byť čoskoro svedkami toho, že sa opäť bude hovoriť, že kapacitu eurovalu je potrebné navýšiť. To všetko samozrejme za našej asistencie...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára