Eurosummit položil ďalšiu tehlu „zombie“ eurozóny

Máme za sebou ďalší eurosummit, ktorý položil ďalšiu šípku do schémy novej „zombie“ eurozóny. Čo sa vlastne udialo? Asi najdôležitejším výsledkom eurosummitu je to, že euroval (či už EFSF/ESM) bude môcť rekapitalizovať banky na priamo, čo znamená, že nové záväzky eurovalu použité na tento účel nebudú účtované ako dlh krajiny, ktorá pomoc prijíma, ale ako dlh eurovalu, ktorý sa rozpočíta na všetkých ručiteľov.  

V praxi to znamená, že pokiaľ Španielsko požiada z eurovalu o pomoc 100 mld. pre banky, tak jeho dlh k HDP vzrastie nie o cca 10 percentuálnych bodov, ale len o cca. 1,3 percentuálneho bodu, čo predstavuje jeho ručenie v eurovale pri neúčasti Grécka, Írska a Portugalska. (za predpokladu, že celý tento mechanizmus bude funkčný v čase čerpania pomoci)

Hlavnou ideou tohto kroku je podľa slov predstaviteľov eurozóny prelomiť väzbu medzi solventnosťou krajín a solventnosťou bánk. Eurozóna si teda od tohto kroku sľubuje zníženie výnosov zo španielskych dlhopisov v dôsledku ústupu obáv, že prípadné náklady krajiny na rekapitalizáciu bánk a vyčistenie ich súvah od toxických aktív, výrazne navýšia dlh krajiny.

OK, toto by mohlo fungovať pri Írsku, ktorého primárny problém ležal v bankách, a pri nízkom zadlžení pred vypuknutím bankovej krízy by krajina možno dokázala bez toho, aby sa musela zadlžovať na sanáciu bánk, zvládnuť bez pomoci zvonku následnú krízu v reálnej ekonomike v dôsledku kolapsu celého stavebného sektora. Ale neviem si predstaviť ako to môže fungovať pri Španielsku majúcom obrovské problémy s konkurencieschopnosťou a nezamestnanosťou, ktoré nedokáže rásť bez prísunu nového dlhu.

Každopádne tento krok môže eurozóne umožniť nabrať viac dlhu, keďže pomoc Španielsku sa rozráta medzi ručiteľov a v španielskych účtoch tak ostane menej dlhu. Do európskej „zombie“ schémy podpory neživotaschopných investícií, ktorá spočíva v neustálom zvyšovaní kapacity pre nový dlh na ich podporu a modlení sa, že raz začne z nejakého mne neznámeho dôvodu HDP rásť rýchlejšie ako dlh, tak pribúda nová šípka (červená) a v súčasnosti vyzerá nasledovne:

V tejto „zombie“ schéme pred dvoma týždňami pribudla ďalšia zmena. V Európe sa pracuje aj na podpore ďalšieho nafukovania dlhových bublín súkromnej sféry, ktorej kapacita naberať nový dlh v mnohých krajinách už naráža na svoje hranice. Ukazuje to aj nasledovný graf zmeny zadlženia verejnej sféry a súkromnej sféry v eurozóne, ktoré ECB zverejňuje v rámci zmeny menového agregátu M3 (t.j. množstva peňazí v obehu):

Index vývoja verejného, súkromného a agregátneho dlhu v eurozóne (december 2008=100)

Ako je z grafu vidno, tak od roku 2008 dlh súkromnej sféry rastie len minimálne a európsku ekonomiku ťahá takmer výhradne verejné zadlžovanie sa. ECB tento vývoj nevyhovuje a pred dvoma týždňami uskutočnila ďalší pokus ako ho zmeniť, najnovšie ECB v refinančných operáciách ako kolaterál bude akceptovať od bánk nielen dlhové nástroje kryté hypotékami a pôžičkami malým a stredným podnikateľom, ale už aj kryté leasingami, spotrebiteľskými úvermi a pôžičkami na komerčné nehnuteľnosti. A to všetko dokonca s ratingom minimálne BBB, čo je len dva stupne od „junk“ teritória (doteraz bol minimálny rating A). V prvom grafe je táto zmena zobrazená zhrubnutím hnedých šípok medzi bankami a ECB.

Okrem toho, že tým zlepší prístup problémových bánk k likvidite, keďže budú mať viac použiteľného kolaterálu, tým ECB sleduje aj to, že keďže banky môžu tieto svoje pohľadávky vymeniť v ECB za cash (s určitým haircutom), tak budú môcť rozšíriť svoje úverovanie práve do segmentov hypoték, malých a stredných podnikateľov, leasingov, spotrebiteľských úverov, či komerčných nehnuteľností. Z môjho pohľadu sa to vzhľadom na pokračujúce ubúdanie bonitných klientov v súkromnej sfére ECB nepodarí, a tak ostane ťahúňom rastu zadlžovania a týmpádom aj tvorby nových peňazí verejný sektor.

Financovanie verejných dlhov však bude čím ďalej tým viac ležať na pleciach eurovalu, ktorý skôr či neskôr ťarchu neunesie. Táto ťarcha sa ešte zvýši, keď eurovalu pribudnú kompetencie na nákup štátnych dlhopisov na primárnom a sekundárnom trhu, ktoré sa zavedú najneskôr vtedy, keď sa zistí, že primárny problém Španielska nie je v bankách, ale v neschopnosti rásť bez prísunu nového dlhu. A keď to potom všetko pôjde opäť do hája, tak do tejto „zombie“ schémy budú implemenované ešte dve šípky, ktoré raz a na vždy vyriešia európsku dlhovú krízu. A to tieto (červené):

V tejto schéme dostane euroval bankovú licenciu a bude si môcť požičiavať založením nakúpených štátnych dlhopisov od ECB a financovať štátne dlhy (alebo nakupovať eurobondy, pokiaľ budú dovtedy zavedené). V tomto momente bude eurozóna bude schopná z peňazí ECB podporovať všetko nefunkčné v eurozóne a hrozba bankrotov pominie. Zároveň ale na japonský spôsob zabije rast HDP, keďže eurozóna bude prostredníctvom ECB a ďalších inštitúcií presúvať zdroje na dotovanie neživotaschopných investícií, ktoré následne budú chýbať v produktívnejších, rast generujúcich, odvetviach...

Zverejnené 2.7.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-56368770-summit-polozil-dalsiu-tehlu-zombie-eurozony)