Trh s bývaním je ideálny nástroj
pre politikov na kupovanie si hlasov. Jednak je kúpa nehnuteľnosti pre mnohé
domácnosti najvyšším výdavkom v živote, a zároveň opticky zvyšujú ekonomický
rast. A tak je samozrejme podľa nich celospoločensky žiaduce, aby bol
tento sektor stimulovaný. (tak ako milión ďalších sektorov od poľnohospodárstvo
najnovšie až po šport, lebo poniektorí majú málo medailí z olympiády).
Keď nachvíľu odignorujeme realitu
a uveríme, že centrálne banky sú nezávislé od politikov (ktorí centrálnych
bankárov nominujú), ktorí teda nemajú dosah na vývoj úrokových sadzieb, tak
najbežnejšími nástrojmi štátu na stimuláciu hypotekárneho trhu sú garancie dlhu
a bonifikácie hypoték. Teda nielen monetárne ale aj fiškálne stimuly na
trhu s bývaním cieľujú vytváranie nového dlhu, ktorých dôsledkom vôbec nie
je bývanie pre každého, ale rast cien, realitné bubliny a doživotní otroci
pracujúci na splatenie hypotéky za predraženú nehnuteľnosť.
Najnovšie prekáža nízka aktivita
na trhu s bývaním britskej vláde. Tá podľa Financial Times pripravuje nové
stimuly, ktoré by mali podporiť trh s bývaním za použitia vládnych peňazía garancií.
Súdruhovia Británii sa ale zjavne zabudli pozrieť na pár grafov, ktoré ukazujú
pravú príčiny problémov britského trhu s bývaním, a to je jeho
nadmerná a nie nedostatočná stimulácia.
Boli to vo veľkej miere nízke
sadzby Bank of England a následne aj hypotekárne sadzby, ktoré na prelome
milénia výrazne klesli, a ktoré vyhnali dlh domácností nad úroveň 100 %,
teda na úrovne vyššie než pri akých praskla bublina v Spojených štátoch.
Vývoj dlhu britských domácností k HDP (ľavá os, modrá)
a priemerných hypotekárnych sadzieb (pravá os, zelená)
Zadlžovanie Britov v pomere
k ich príjmom bolo výraznejšie ako v ďalších popredných krajinách,
a v roku 2009 bolo s odstupom najvyššie spomedzi krajín G-7.
Podiel hypotekárneho dlhu na disponibilnom príjme domácností krajín G-7
v roku 2009
To samozrejme vytiahlo pri
obmedzenej ponuke a bezproblémovému prístupu k novému dlhu ceny
prudko nahor. A práve vysoké ceny, za ktoré nie sú Briti vo väčšej miere
ochotní kupovať rezidenčné nehnuteľnosti, a nie nedostatok dopytu, sú
problémom britského trhu s bývaním. Keď porovnáme vývoj na britskom
a americkom trhu s bývaním, tak vidíme, že v USA ceny klesli
ďaleko viac, a ešte stále to nie je dostatočne nízko, aby sa trh
s bývaním rozbehol:
Vývoj britského Nationwide indexu (biela) a amerického Case/Shiller
indexu cien rezidenčných nehnuteľnosťí (žltá)
A tak nečudo, že objem začatých stavieb sa stále pohybuje na mimoriadne nízkej úrovni, keď o ne pri súčasných cenách nie je záujem:
A to aj pri historicky
najnižších úrokových sadzbách a likviditou zaplavenom finančnom systéme, pretože
pri slabej ekonomickej aktivite a vysokej úrovni zadlženia je bonitných
dlžníkov málo. Namiesto toho, aby britská vláda nechala padnúť ceny
nehnuteľností na úrovne, kedy budú dostupné pre ľudí, a prirodzený dopyt
by sa postaral o oživenie na trhu s bývaním, sa naopak snaží chrániť
finančný sektor, ktorý by poklesom cien nehnuteľností najviac utrpel, a poskytnúť
stimul do prestimulovaného odvetvia, ktorého marginálny efekt bude
v porovnaní s negatívnymi dopadmi na verejné financie nízky, keďže nijako
nezvýši finančnú dostupnosť bývania v Británii.
Tento nový britský plán zapadá do
súčasnej celosvetovej schémy stimulovania prestimulovaných odvetví, ktorá ale
nemôže dlhodobo fungovať, pretože každý stimul raz skončí, a keď skončí
tak po ňom ostanú nerentabilné investície a kopa dlhu...
zverejnené 16.8.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-57043430-po-stimuloch-ostanu-len-zle-investicie-a-kopa-dlhu)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára