Peniaze môžu vychádzať
v neobmedzených množstvách z tlačiarní. Avšak zdroje, ktoré je možné
si za ne kúpiť nepadajú z neba. Práve ignorovanie tohto faktu zo strany
vlád a nadnárodných inštitúcií stojí za tým, že sa v posledných
rokoch naplnilo minimum ekonomických prognóz. Tieto inštitúcie stále prognózujú
rast, ktorý mal prísť podľa nich včera na zajtra. A keď bude zajtra, tak
nám povedia že lepšie bude až pozajtra...
Deficitné hospodárenie štátu
znamená, že verejná správa minie viac zdrojov, ako vyberie na daniach
a poplatkoch. Pokiaľ by štát nemal moc v prípade potreby zvyšovať
dane, vytlačiť si peniaze alebo v extrémnom prípade znárodňovať, tak by si
v žiadnom prípade v trhovom prostredí požičať toľko ako si požičiava od
súkromnej sféry nemohol, pretože by bol výrazne menej bonitný. Práve vďaka
tomuto deficitnému hospodáreniu v ekonomike vznikli investície, ktoré by
pri vyrovnanom hospodárení verejnej správy buď nevznikli vôbec alebo by boli
nižšie, pretože by si na seba nedokázali zarobiť.
Čo sa týka viditeľných investícií,
bavíme sa napríklad o stratovom štátnom podniku, o podniku, ktorý
vyrástol len vďaka investičným stimulom, o spoločnosti stavajúcej
športoviská, o fast-foode v budove štátneho úradu trpiacom
prezamestnanosťou, alebo aj o súkromných vysokých školách, ktorých biznis
modelom je dodávanie titulov pre zvyšovanie tabuľkových platov. Tých
neviditeľných, ktoré sú dôsledkom ďalšieho reťazca toku týchto prostriedkov,
môže byť dokonca viac.
V rozumnej miere síce môže
pri súčasnom nastavení monetárneho systému takýto model fungovať dlhodobo,
a to v prípade, že deficity sú zhruba niekde na úrovne inflácie,
ktorá približne o rovnaký diel ako je deficit zníži štátny dlh k HDP.
A to vďaka tomu, že štát ako dlžník bude musieť splatiť menej zdrojov než
si požičal. Zaplatia to však sporitelia, ktorí si za odložené peniaze budú môcť
nakúpiť menej. Pokiaľ to ale politici prestrelia a dlhodobo hospodária
s vyššími deficitmi než je inflácia, a ochota požičať im sa vytratí,
tak je problém na svete a pre obnovu dôvery veriteľov je potrebné dieru
znižovať.
A teraz sa pozrime, aký
vplyv na produktivitu investícií má konsolidácia na príjmovej a výdavkovej
strane. Konsolidácia na príjmovej stránke znamená odoberanie zdrojov zo
súkromnej sféry, kde sú tieto zdroje alokované podľa preferencií jednotlivcov.
Tým pádom majú investície ďaleko väčšiu šancu na seba si zarobiť ako keď
o nich rozhoduje niekto, kto pri tom neriskuje vlastné zdroje. Teraz sa
vôbec nebavíme o podpore pre sociálne slabších, ale o ďalších
výdavkoch štátu, ktoré sa následne či už priamo alebo nepriamo použijú na
sanovanie tých menej produktívnych investícií, ktoré si na seba bez deficitu zarobiť
nedokážu.
Keď sa zvýšia dane (odvody,
poplatky), tak súkromnej sfére klesne spotreba a investície. V akom
pomere, závisí od toho, či sú viac zdaňovaní bežní ľudia, tí lepšie zarábajúci,
alebo firmy. Pokiaľ sa zníži v dôsledku konsolidácie spotreba súkromnej
sféry, tak napríklad bude môcť aj naďalej zarábať podnikateľ na predraženej
štátnej zákazke alebo fast-food v budove zbytočného štátneho úradu na úkor
maloobchodu niekde v meste. Namiesto zaniknutého pracovného miesta v
maloobhochode sa udrží pracovné miesto v stavebnej firme sponzora alebo vo
fast-foode, bude to ale za nižší pomer ceny k výkonu, čo je pre spoločnosť
ako celok menej prospešné. Pretože spoločnosť je tým bohatšia, čím viac
potrebných!!! výrobkov a služieb dokáže pre svojich členov vytvoriť pri
daných vstupoch.
Pokiaľ sa znížia investície, či už
skrz nižšie úspory alebo nižší zisk v podnikovej sfére na úkor niekoho kto
pri zamestnaní jedného stroja a dvoch ľudí dokáže vyrobiť 15 výrobkov a štát
tieto zdroje bude aj naďalej dávať niekomu, kto pri zhodných vstupoch dokáže
vyrobiť 11 výrobkov alebo 15 s nižšou kvalitou, tak je to opäť pre
spoločnosť strata. Pokiaľ by dokázal vyprodukovať to čo ten prvý, na úkor
ktorého zdroje dostane, tak by štátnu podporu nepotreboval a uživil sa
sám. A opäť sme pri nižšej produktivite a strate pre spoločnosť.
Naopak, pokiaľ prebieha
konsolidácia na strane výdavkov, tak tento proces prebieha opačne. Produktívnejšie
investície, ktoré by dodatočným zaťažením zanikli v súkromnej sfére, sa
udržia, a to na úkor tých menej produktívnych.
Z dlhodobého hľadiska práve
preto lepšie, keď konsolidácia prebieha predovšetkým na výdavkovej stránke,
pretože práve produktívne využívanie zdrojov a nie ich prežieranie je
kľúčom k prosperite. Z krátkodobého hľadiska je ale logické, že sa
štát pokúša udržať to čo samo neprežije pri živote, pretože to je voličmi viditeľné.
Prípadné krachy menších spoločností alebo nižšie investície v súkromnej
sfére, ktoré sú dôsledkom odoberania zdrojov zo súkromnej sféry až tak
viditeľné nie sú. Je ale možné
konsolidovať tak, aby to na ekonomiku nemalo okamžitý negatívny dopad, či už
skrz likvidáciu produktívnych alebo neproduktívnych investícií?
Áno je. Keď zoberiete súkromnej
sfére zdroje, menej šetrí a menej investuje, je to negatívne pre
ekonomiku. Keď štát prepustí ľudí, zníži platy, alebo vypustí podporu pre
podniky, ktoré sa následne dostanú do problémov, taktiež to negatívne dolieha
na ekonomickú aktivitu. Ale pokiaľ štát vypustí tie výdavky, ktoré sa vracajú
do súkromnej sféry a nie sú použité na spotrebu, ale vytvárajú sa úspory, tak
takouto formou ekonomika neutrpí ani z krátkodobého hľadiska. Tieto zdroje
totiž tak či tak skončia v tom istom finančnom systéme a budú
alokované tak, ako keby ich štát súkromnej sfére vôbec nezobral. A to všetko
s nižším deficitom. Bavíme sa tu o peniazoch od štátu pre ľudí, ktorí
ich neminú ale následne napríklad vložia na účet, ako napríklad:
- Sociálne dávky pre ľudí, ktorí ich absolútne nepotrebujú. Dobrú prácu v tomto smere odviedol INESS, ktorý niektoré takéto výdavky identifikoval v publikácii Ako znižovať výdavky v oblasti štátnej sociálnej podpory
- Neúmerne vysoké platy a bonusy pre politických nominantov a niektorých štátnych úradníkov.
- Predražené štátne zákazky
Samozrejme, len v málo
krajinách je možné týmto spôsobom zatvoriť celú dieru, každopádne je ale možné
týmto smerom k tomu dopomôcť. Predraženým štátnym zákazkám a vysokým
platom pre nominantov sa síce je ťažké vyhnúť, to je o politickej kultúre
a vo všeobecnosti aj o hospodárení s verejnými zdrojmi. Zoškrtať
platy vyššie platených úradníkov a predovšetkým reformovať systém
sociálnych dávok je ale možné. Každopádne keď sa chce, tak je možné aspoň
čiastočne konsolidovať fiškálne neutrálne.
A z čoho budú vznikať
nové investície, ktoré nahradia tie, ktoré pri fiškálne nie neutrálnej
konsolidácii zaniknú či už na príjmovej alebo výdavkovej strane? Okrem inovácií
a vyššej produktivity, ktoré sú doménou predovšetkým súkromnej sféry, sa
na kapitálových trhoch uvoľnia pre súkromnú sféru zdroje, ktoré bude pri
znižovaní deficitu v menšom odčerpávať štát. Tento proces samozrejme
netrvá jeden deň a tak je nevyhnutné ekonomické spomalenie, prípadne
recesia, kým si uvoľnené zdroje nájdu využitie. Tu je prúser pri krajinách,
ktoré si požičiavali zo zahraničia a siahali na úspory v iných
krajinách, pretože k týmto zdrojom sa dostane súkromný sektor ďaleko
ťažšie. Práve preto majú Gréci, Portugalci či Španieli najväčší problém
s konsolidáciou...
Zverejnené 17.12.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-58980250-fiskalna-konsolidacia-pre-zaciatocnikov-komentar)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára