Začne sa o odpise dlhov verejných veriteľov hovoriť po
budúcoročných nemeckých voľbách?
Na posledných rokovaniach
o ďalšej pomoci Grécku niečo smrdí. Kým niekedy stačilo jedno stretnutie
na schválenie výrazných ústupkov či nových peňazí, tak tento krát sa museli
predstavitelia Trojky na trikrát stretnúť, aby odsúhlasili ďaleko menejkontroverzný kokteil návrhov.
Ten spočíva v:
- Znížení úrokov na bilaterálne pôžičky o 100 bázických bodov
- Znížení platieb poistného za pôžičky EFSF o 10 bázických bodov
- Odklade platieb úrokov na pôžičky EFSF úrokov o 10 rokov a odklade splatnosti bilaterálnych pôžičiek a pôžičiek od EFSF o 15 rokov
- Vrátení ziskov ECB, ktoré bude realizovať na gréckych dlhopisoch nakúpených pod cenu
- Spätnom nákup dlhopisov od súkromnej sféry za súčasnú trhovú cenu
Prvé štyri body by mali ufinancovať
dieru v rozpočte, ktorá vznikne v dôsledku predlženia lehoty, do
ktorej má Grécko dosiahnuť primárny prebytok 4,5 %, z roku 2014 na rok
2016. Posledný bod má prispieť k zníženiu gréckeho dlhu k HDP na 124
% do roku 2020.
Natíska sa otázka, že čo im na
tejto dohode, ktorá neznamená priamo nové peniaze pre Grécko a tým pádom
je pre politikov doma ľahko predateľná, tak dlho trvalo? Jednou z možných odpovedí je to, že sa
ďaleko viac diskutovalo o odpise dlhu verejných veriteľov ako to bolo
prezentované v médiách.
Funkčnosť celého tohto nového
balíka je totiž závislá na tom, že sa ekonomické prognózy Trojky naplnia.
A vzhľadom na jej nulovú úspešnosť v posledných rokoch priekonomických predpovediach,
je neúspech viac než reálny scenár. A pokiaľ Trojka „nesklame“
v úspešnosti svojich prognóz, s čím už pravdepodobne rátajú aj
viacerí európski politici, tak už súkromná sféra bude mať vo svojich rukách len
minimum dlhu. Súčasná štruktúra gréckeho dlhu vo výške 301 mld. vyzerá podľa
výpočtov think-tanku OpenEurope nasledovne (v mld. eur):
Podľa týchto odhadov vlastnia
finančné spoločnosti v Grécku a v zahraničí zhruba po 10 %
z tohto dlhu, čo dohromady predstavuje zhruba 60 mld. Z pôvodných
vyše 200 mld. v marci bolo viac ako 100 mld. vymazaných pri dobrovoľnej výmene
dlhopisov, 30 mld. sa v rámci „cukríčka“ pri tejto výmene premenilo na dlh
EFSF. Menšia suma bola vyplatená aj tým veriteľom, ktorí dokázali dlh vydaný
pod britským právom vydržať.
Z týchto 60 mld. plánuje
Grécko zhruba 30 mld. skúpiť už v najbližších dňoch v rámci
odsúhlaseného spätného nákupu pod cenu. Predpokladajme, že tento plán sa podarí
(Čo nie je úplne isté, pretože Grécko plánuje ponúknuť nízke ceny, ktoré nemusia
finančné inštitúcie vzhľadom na výšku strát realizovaných pri predaji pod cenu akceptovať.
Na druhej strane ale Grécko vie a dokonca aj plánuje zatlačiť na domáce
inštitúcie, eurozóna má tiež takúto možnosť). V takom prípade už ostane
v súkromných rukách len zhruba 30 mld. eur v štátnych dlhopisoch, čo
predstavuje zhruba 10 % gréckeho dlhu.
Keď sa teda niekedy
v budúcom roku opäť po niekoľký krát plán Trojky zrúti, tak už na súkromnú
sféru budú môcť siahnuť len raz, a to na zvyšných zhruba 30 mld. eur. (plus
18 mld. v pokladničných poukážkach. Pri nich je to ale zložitejšie, lebo
by si krajina odstavila možnosť požičiavať si krátkodobo na vykrytie dočasného
nesúladu príjmov/pôžičiek a výdavkov. Zároveň by to opäť mohlo
znamenať potrebu sanácie strát pre domáce banky, ktoré sú ich výhradným
držiteľom). Všetky následné straty už bude musieť znášať verejný sektor,
a to buď vo forme odpisu dlhu alebo nekonečného posielania peňazí do
Grécka.
Zatiaľ je idea realizácie strát
na gréckych pôžičkách pre európskych politikov na verejnosti tabu. Diskusia
o tejto možnosti však z môjho pohľadu mohla byť dôvodom, prečo sa
grécku schvaľovalo vyplatenie ďalšej vyše štyridsaťmiliardovej tranže na
trikrát. Ďalších možností totiž postupne
ubúda. Pokiaľ sa nepodarí politikom presvedčiť ECB, aby financovanie Grécka,
prípadne straty na pôžičkách, zatiahla ona, tak bude odpúšťanie dlhu verejných
veriteľov viac než reálnou možnosťou.
Čo sa týka načasovania, tak
vhodný termín pre otvorenie tejto témy bude po budúcoročných jesenných
nemeckých voľbách. Pokiaľ ostane premiérkou Merkelová, tak bude mať jej strana
CDU celé 4 roky na to, aby časť stratenej popularity získala späť. Pokiaľ to
bude Steinbrück, tak ten má podobne ako Hollande, ktorý nebol pri prvej
a ani druhej pôžičke Grécku, čisté ruky. A pokiaľ sa Nemecko
a Francúzsko dohodnú, tak ich ostatní pravdepodobne s väčším či
menším šomraním budú nasledovať.
Zverjnené 3.12.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-58886610-trojka-ma-predposlednu-sancu-na-omyl-komentar)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára