pondelok, 3. decembra 2012

Trojka má predposlednú šancu na omyl


Začne sa o odpise dlhov verejných veriteľov hovoriť po budúcoročných nemeckých voľbách?

Na posledných rokovaniach o ďalšej pomoci Grécku niečo smrdí. Kým niekedy stačilo jedno stretnutie na schválenie výrazných ústupkov či nových peňazí, tak tento krát sa museli predstavitelia Trojky na trikrát stretnúť, aby odsúhlasili ďaleko menejkontroverzný kokteil návrhov. Ten spočíva v:

  • Znížení úrokov na bilaterálne pôžičky o 100 bázických bodov
  • Znížení platieb poistného za pôžičky EFSF o 10 bázických bodov
  • Odklade platieb úrokov na pôžičky EFSF úrokov o 10 rokov a odklade splatnosti bilaterálnych pôžičiek a pôžičiek od EFSF o 15 rokov
  • Vrátení ziskov ECB, ktoré bude realizovať na gréckych dlhopisoch nakúpených pod cenu
  • Spätnom nákup dlhopisov od súkromnej sféry za súčasnú trhovú cenu

Prvé štyri body by mali ufinancovať dieru v rozpočte, ktorá vznikne v dôsledku predlženia lehoty, do ktorej má Grécko dosiahnuť primárny prebytok 4,5 %, z roku 2014 na rok 2016. Posledný bod má prispieť k zníženiu gréckeho dlhu k HDP na 124 % do roku 2020.

Natíska sa otázka, že čo im na tejto dohode, ktorá neznamená priamo nové peniaze pre Grécko a tým pádom je pre politikov doma ľahko predateľná, tak dlho trvalo?  Jednou z možných odpovedí je to, že sa ďaleko viac diskutovalo o odpise dlhu verejných veriteľov ako to bolo prezentované v médiách.

Funkčnosť celého tohto nového balíka je totiž závislá na tom, že sa ekonomické prognózy Trojky naplnia. A vzhľadom na jej nulovú úspešnosť v posledných rokoch priekonomických predpovediach, je neúspech viac než reálny scenár. A pokiaľ Trojka „nesklame“ v úspešnosti svojich prognóz, s čím už pravdepodobne rátajú aj viacerí európski politici, tak už súkromná sféra bude mať vo svojich rukách len minimum dlhu. Súčasná štruktúra gréckeho dlhu vo výške 301 mld. vyzerá podľa výpočtov think-tanku OpenEurope nasledovne (v mld. eur):


Podľa týchto odhadov vlastnia finančné spoločnosti v Grécku a v zahraničí zhruba po 10 % z tohto dlhu, čo dohromady predstavuje zhruba 60 mld. Z pôvodných vyše 200 mld. v marci bolo viac ako 100 mld. vymazaných pri dobrovoľnej výmene dlhopisov, 30 mld. sa v rámci „cukríčka“ pri tejto výmene premenilo na dlh EFSF. Menšia suma bola vyplatená aj tým veriteľom, ktorí dokázali dlh vydaný pod britským právom vydržať.

Z týchto 60 mld. plánuje Grécko zhruba 30 mld. skúpiť už v najbližších dňoch v rámci odsúhlaseného spätného nákupu pod cenu. Predpokladajme, že tento plán sa podarí (Čo nie je úplne isté, pretože Grécko plánuje ponúknuť nízke ceny, ktoré nemusia finančné inštitúcie vzhľadom na výšku strát realizovaných pri predaji pod cenu akceptovať. Na druhej strane ale Grécko vie a dokonca aj plánuje zatlačiť na domáce inštitúcie, eurozóna má tiež takúto možnosť). V takom prípade už ostane v súkromných rukách len zhruba 30 mld. eur v štátnych dlhopisoch, čo predstavuje zhruba 10 % gréckeho dlhu.

Keď sa teda niekedy v budúcom roku opäť po niekoľký krát plán Trojky zrúti, tak už na súkromnú sféru budú môcť siahnuť len raz, a to na zvyšných zhruba 30 mld. eur. (plus 18 mld. v pokladničných poukážkach. Pri nich je to ale zložitejšie, lebo by si krajina odstavila možnosť požičiavať si krátkodobo na vykrytie dočasného nesúladu príjmov/pôžičiek a výdavkov. Zároveň by to opäť mohlo znamenať potrebu sanácie strát pre domáce banky, ktoré sú ich výhradným držiteľom). Všetky následné straty už bude musieť znášať verejný sektor, a to buď vo forme odpisu dlhu alebo nekonečného posielania peňazí do Grécka.

Zatiaľ je idea realizácie strát na gréckych pôžičkách pre európskych politikov na verejnosti tabu. Diskusia o tejto možnosti však z môjho pohľadu mohla byť dôvodom, prečo sa grécku schvaľovalo vyplatenie ďalšej vyše štyridsaťmiliardovej tranže na trikrát.  Ďalších možností totiž postupne ubúda. Pokiaľ sa nepodarí politikom presvedčiť ECB, aby financovanie Grécka, prípadne straty na pôžičkách, zatiahla ona, tak bude odpúšťanie dlhu verejných veriteľov viac než reálnou možnosťou.

Čo sa týka načasovania, tak vhodný termín pre otvorenie tejto témy bude po budúcoročných jesenných nemeckých voľbách. Pokiaľ ostane premiérkou Merkelová, tak bude mať jej strana CDU celé 4 roky na to, aby časť stratenej popularity získala späť. Pokiaľ to bude Steinbrück, tak ten má podobne ako Hollande, ktorý nebol pri prvej a ani druhej pôžičke Grécku, čisté ruky. A pokiaľ sa Nemecko a Francúzsko dohodnú, tak ich ostatní pravdepodobne s väčším či menším šomraním budú nasledovať.


Zverjnené 3.12.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-58886610-trojka-ma-predposlednu-sancu-na-omyl-komentar)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára