pondelok, 18. februára 2013

Hollande to má so slabým eurom pomýlené


V posledných týždňoch nám vypuklo ďalšie kolo menových vojen. Tie spočívajú v chorej predstave, že keď politici či centrálni bankári ochudobnia skrz oslabenie meny vlastných občanov voči zahraničiu a dajú vďaka lepšej konkurenčnej pozícii zarobiť exportérom, tak sa všetci budú mať lepšie. A aj to je realizovateľné len za predpokladu, že rovnakú politiku nepraktizujú aj obchodní partneri. A pokiaľ ju praktizujú, tak sa situácia môže situácia zacykliť, kedy bude každá akcia jednej strany vyvolávať protireakciu tej druhej...

Eurozóna do týchto menových vojen zatiaľ príliš nezasahovala. Je dosť možné, že v tom zohráva rolu konzervativizmus nemeckej Bundesbanky, ktorej skúsenosti s rastúcim exportom pri posilňujúcej marke v sedemdesiatich a osemdesiatich rokov hovoria, že  silná mena nemusí prekážať exportu, keďže zlacňuje importy a prilákava do krajiny kapitál.

Najnovšie sa do toho ale obul francúzsky premiér Francois Hollande, ktorý by chcel mať vyššiu kontrolu nad kurzom eura. Samozrejme, najradšej by ho videl pri klesajúcej domácej ekonomike, za ktorú v nemalej miere môžu aj jeho úspešné „reformy“, čo najslabšie. Hollande by ale mal byť pri svojich túžbach ako má vyzerať svet opatrný, pretože podobne ako pri jeho doterajších krokoch, by mohla aj manipulácia eurom smerom vypáliť pre francúzsku ekonomiku úplne naopak ako si predstavuje.

Francúzska ekonomika má totiž podobne ako ďalších 16 v súčasnosti jedno špecifikum – je súčasťou menovej únie. A v nej platia iné pravidlá ako pri jednej ekonomike s vlastnou menou. Po prvé sa pre francúzskych exportérov slabším eurom nezmení nič voči najväčšiemu exportnému trhu, ktorým je eurozóna. A takisto sa neposilní pozícia francúzskych výrobcov voči konkurentom z eurozóny na domácom trhu. Pomer eurozóny na francúzskych exportoch v roku 2011 dosahoval 48,6 %. Keď k tomu pripočítame aj krajiny, ktoré majú meny naviazané na euro (Švajčiarsko, Dánsko, Lotyšsko, Litva, Bulharsko...), tak to predstavuje viac ako 50 %.

Územná štruktúra francúzskych exportov (2011)


Čo je ale ešte dôležitejšie je to, že sa podmienky pre export zlepšia pre všetky krajiny menovej únie a krajiny s naviazaným kurzom. To znamená, že zo slabšieho eura budú ťažiť predovšetkým tie najkonkurencieschopnejšie ekonomiky. Pokiaľ by teda mali exportéri pridávať nové kapacity, tak sa to bude diať predovšetkým v tých krajinách, kde to bude pre nich najmenej nákladné. A vzhľadom na rigídny trh práce a vysoké daňové zaťaženie pochybujem, že by sa to malo diať vo veľkom vo Francúzsku, keďže by francúzske spoločnosti exportéri z iných krajín s nižšími marginálnymi nákladmi konkurenčne prevalcovali. V skratke,  dlhodobo slabšie euro pomôže ďaleko viac nemeckým (aj slovenským) ako francúzskym exportérom.

To isté platí aj pre príklad situácie, kedy by niektoré krajiny eurozóny, predovšetkým Nemecko, vyťažili zo silnejšieho eura, tak by ich lepšiu situáciu mohli viac pocítiť výrobcovia z konkurencieschopnejších krajín, než je Francúzsko. Že francúzske spoločnosti na tom nie sú s konkurencieschopnosťou bohvieako voči ostatným krajinám eurozóny, ukazuje aj nasledovný graf podielu exportov na HDP.

Podiel exportov na HDP v % (2012)

Čomu by sa ale Francúzsko pri dlhodobo slabšom eure nevyhlo, sú vyššie ceny importov. A to takých, ktoré nie je možné nahradiť z domácich zdrojov, alebo zo zdrojov v rámci eurozóny, a ktorých možnosť substitúcie za iné dostupné zdroje je značne obmedzená. Hovorím predovšetkým o nerastných surovinách, niektorých poľnohospodárskych produktoch a produktoch, ktorých ceny v značnej miere závisia práve od cien týchto nerastných surovín. Keď sa pozrieme na štruktúru francúzskych importov, tak nerastné suroviny a kovové výrobky tvoria vyše pätinu importov a takmer tretinu čistých importov, ktoré sú lepšou mierou toho čoho má krajina dostatok a čoho nedostatok ako samotné importy. K importom, ktoré sa pri vyšších cenách nedajú, resp. dajú len ťažko nahradiť lacnejšími, je navyše možné pripočítať aj časť potravín a chemických výrobkov.

Tovarová štruktúra francúzskych čistých importov

V relatívne uzatvorenej ekonomike s nízkou konkurencieschopnosťou, ktorá je súčasťou rozsiahlej menovej únie  a navyše je veľkým čistým importérom nerastných surovín, by negatíva slabšieho eura pokojne mohli prevážiť nad pozitívami. Teda efekt vyšších cien, ktorý by znižoval spotrebu domácností a marže v podnikovej sfére, by prevažoval nad efektom zvýšených exportov a vyššej spotrebe domácich výrobkov v určitých odvetviach.

Hollande by teda mal začať pri svojich krokoch merať nie dvakrát, ale minimálne trikrát, kým začne rezať. To čo by francúzskym výrobcom mohlo pomôcť ďaleko viac ako slabšie euro, by bola vlastná mena. Tú by ani nebolo potrebné oslabovať, ale by oslabila sama, čo by minimálne čiastočne vykompenzovalo dôsledky pre konkurencieschopnosť negatívnej politiky nielen Hollanda, ale aj jeho predchodcov. Zaplatili by to ale spotrebitelia na vyšších cenách.


Zverejnené 18.2.2013 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-59336150-hollande-to-ma-so-slabym-eurom-pomylene-komentar)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára