Ako nám zatiaľ neexistujúci inteligentní roboti zoberú prácu

Zakaždým, keď sme svedkami vysokej nezamestnanosti, tak sa vynoria hlasy voči automatizácii, ktorá údajne likviduje pracovné miesta. Zakaždým sa tieto výčitky ukázali byť nesprávne a ekonomika aj napriek pokračujúcemu pokroku dokázala časom opäť generovať viac pracovných miest. Bohužiaľ aj napriek tomu, že bol tento názor n-krát vyvrátený, je tento názor stále hlasný, a to niekedy aj medzi poprednými ekonómami.

Posledne tento názor vyjadril Paul Krugman, o ktorého politickej neangažovanosti ako ekonóma vypovedá jeho blog na NY Times, v ktorom všetko čo urobí a povie Obama je dobré a naopak všetko čo spravia a povedia republikáni je zlé (a to píšem ako osoba, ktorá nijako neinklinuje k republikánom). Asi aj preto, že podľa Obamu sú zdrojom vysokej nezamestnanosti napríklad aj bankomaty, ktoré nahradzujú prácu ľudí, napísal prednedávnom Krugman toto:

Inteligentné stroje môžu vytvoriť vyššie HDP, ale zároveň znižujú dopyt po ľuďoch – vrátane chytrých ľudí. Mohli by sme mať spoločnosť, ktorá sa stáva bohatšou, ale v ktorej všetok prírastok bohatstva bude pripadať tým, ktorí vlastnia roboty.

Toto vyjadrenie z konca roka 2012 mi v zmysle toho, že z automatizácie majú zisk len vlastníci kapitálu a že ostatným škodí pripomína vyjadrenie prvej dámy Spojených štátov Eleanor Rooseveltovej z roku 1945, kedy povedala nasledovné:

Kým sú vytvárané nové pracovné príležitosti, po ktorých môžu ľudia siahnuť, tak automatizácia, ktorá prospieva len zamestnávateľovi, nemá citeľnejšie dopady. Dnes sme ale dosiahli bod, kedy je automatizácia dobrá len v tom prípade, keď v jej dôsledku žiaden pracovník nepríde o prácu. Je dobré, že sa vyrába viac vecí ako kedykoľvek predtým, z toho ale musí profitovať tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec. Musíme mu dať príležitosť pracovať menej hodín, a zároveň mu umožniť robiť veci s nízkymi nákladmi a zachovať mzdu, ktorá mu umožni spotrebovávať. Jeho mzda je časť nášho bohatstva, ktoré je konštantne v obehu, tak isto ako je dôležitá mzda farmára, pretože je okamžite minutá.

Táto scestná idea má ale ešte hlbšie korene, napríklad v roku 1786, ktorý písali nespokojní robotníci vlastníkom odevného závodu v anglickom Leedse, ktorých žiadalio zastavenie automatizácie::

Každý stroj dokáže vykonať za dvanásť hodín toľko práce, ako desať ľudí holými rukami. Keď počítame, že stroj pracuje vo dne a v noci, tak dokáže vykonať prácu za dvadsiatich. Pokiaľ budú pri každom stroji pracovať štyria ľudia vo dne a v noci, bude na jeho obsluhu potrebných osem ľudí, tak jednoduchá matematika hovorí, že za každý nový stroj príde o prácu 12 ľudí. Celkovo sa jedná o 4 tisíc ľudí, ktorí stratia živobytie a budú odkázaní na pomoc charity.

Ako sa majú títo prepustení ľudia postarať o svoje rodiny? K akému povolaniu majú dať vyučiť svoje deti, aby mala nasledujúca generácia istotu práce, aby sa z nich nestali leniví vagabundi? Niektorí hovoria, nauč sa inému povolaniu. Predstavte si, že urobíme. Kto sa postará o naše rodiny, kým sa budeme vyškoľovať, a keď sa už vyučíme, tak ako si môžeme byť istý, že sme to nerobili zbytočne, pretože príde nový stroj, ktorý nám tú prácu vezme.

Ako história ukázala, nič také čoho sa Rooseveltová alebo odbory v Leedse obávali sa nestalo, a hoci sme boli v histórii svedkami periód s vyššou mierou nezamestnanosti, tak korelácia týchto období s technologickým pokrokom je minimálna. Ani počet tých Obamových bankomatov, ktoré údajne môžu za vysokú nezamestnanosť v USA, nemá žiaden súvis s mierou nezamestnanosti (prieskum počtu bankomatov bol robený za roky 1999-2008): 

Navyše z technologického pokroku bohatne celá spoločnosť, vôbec nie len vlastníci kapitálu. Keby tí svoje výrobky nemali komu predávať, tak by si mohli so svojimi strojmi a robotmi akurát tak pískať, a nie užívať si nadštandardný luxus. Logika je v tom jednoduchá. Automatizácia umožňuje prudko zvyšovať objem výroby pri nasadení menšieho množstva práce. To znamená, že uvoľňuje prácu pre ďalšie činosti, ktoré uspokojujú vyššie potreby ľudí. Pokiaľ by ľudia museli stále pracovať v poľnohospodárstve, aby vyprudkovali toľko, aby sa uživili, tak by nemal kto vyrábať autá.  A keďze spoločnosť zatiaľ ani zďaleka nedosiahla stav, kedy majú ľudia ľudia veľkú časť potrieb uspokojenú (a možno ju ani nikdy nedosiahne), tak priestoru na ďalšie nasadzovanie práce a kapitálu k ich uspokojeniu je stále dostatok.

A prečo z toho neťažia len vlastníci kapitálu? Pretože keď niekto napríklad vlastní automobilku, tak pokiaľ by sa jednalo len o jeho vlastné uspokojenie, tak mu môže byť totálne jedno či vyrobí ročne tisíc alebo desaťtisíc áut, pretože reálne mu viac ako štyri či päť poskytne len minimálne dodatočné uspokojenie jeho potrieb. Aby z nich niečo mal, tak tie autá musí za niečo vymeniť. Tým že v ekonomike existuje viac áut, tak ich hodnota voči ostatným tovarom a službám musí klesať a teda sa autá stanú viac dostupnými pre všetkých, čím rastie kvalita ich života. Pokiaľ by sa výrobca áut rozhodol s cenami nepoľaviť, tak by ich nedokázal predať a nič by z nich teda nemal, čo určite nie je stav, ktorý by bol pre neho žiaduci.

Pokiaľ by sa neautomatizovalo, tak ako to chceli odbory v Leedse, či Rooseveltová, a čiastočne aj Krugman, tak by stále drvivá väčšina populácie bola nútená pracovať v poľnohospodárstve, aby ľudstvo dokázalo vôbec vyprodukovať toľko potravín, aby dokázalo prežiť. Voľnej práce a aj kapitálu by v takom prípade bolo extrémne málo na zabezpečenie iných potrieb obyvateľstva ako je strava a celá civilizácia by bola pár storočí dozadu. Keby sme teda začali nahrádzať stoje manuálnou prácou, aby sme podporili zamestnanosť, tak by objem vyrobených produktov a služieb klesal a s ním aj životný štandard obyvateľstva.

Namiesto toho, aby politici a etatistickí ekonómovia povedali, že to pokašlali a že v naháňaní hlasov vo voľbách, resp. protažovaním ekonomických teórií ako je za nič možné dostať niečo, dopovali ekonomiku stimulmi a keď už dnes nie je za čo doping kúpiť, tak musí dôjsť k vytriezveniu prostredníctvom recesie, vinia za súčasnú situáciu kdekoho a kdečo. Napríklad aj technologické inovácie, ktoré priniesli ľudstvu kvalitu života prednedávnom úplne nepredstaviteľnú. Toto sú veľmi, veľmi nebezpečné názory, ktoré keď sa vo veľkom rozšíria, tak hrozí ľudstvu degres.

Jednu podobnú situáciu si z histórie poznáme, keď technologickému pokroku bránili cirkevné dogmy a množstvo strojov uľahčujúcich ľuďom život sa na niekoľko storočí stratilo. Našťastie tieto chybné názory slabnú a po tom, čo ich história čím ďalej tým viac vyvracia, a tak ich proponenti svoju kritiku neustále zužujú na špcifickejšie prípady. Kým odborom v Leedse (1876) vadila automatizácia vo všeobecnosti, Rooseveltovej (1945) len vtedy, keď nevznikali nové pracovné miesta, Krugmanovi (2012) už vadia len inteligentní roboti, ktorí ešte ani poriadne neexsitujú.

Ostáva len dúfať, že tento trend zužovania spektra situácií, pri ktorých podľa určitých vplyvných hláv technologický pokrok škodí ekonomike, bude pokračovať. Najlepšie pre celý svet by bolo, keby tento trend dospel do toho štádia, že sa zúži len na technológiu v kanceláriách týchto intelektuálov, ktorí by následne pri odmietnutí technologických výdobytkov svoje názory vytĺkali na kamenné tabule, aby zachraňovali prácu v kamenárskom priemysle. Tým, že by sa sami držali tejto ortodoxnej doktríny, a svoje názory by následne dokázali rozšírovať v minimálnej miere, by ľudstvu urobili obrovský osoh.

Poznámka: Na list odborov z Leedsu a prejav Eleanor Rooseveltovej som si pri čítaní Krugmanovho blogu spomenul vďaka referenciám v knihe Henriho Hazlitta Economics in One Lesson

Zverejnené 4.3.2013 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-59434370-neexistujuci-inteligentni-roboti-nam-zoberu-pracu-komentar-dna)