Cypru sa otvorili dvere z eurozóny. Vďaka Trojke

Obmedzenia na pohyb kapitálu výrazne znížili náklady Cypru na vystúpenie z eurozóny

Už dlhšie tvrdím, že keď sa raz rozpadne eurozóna, tak to bude z nasledujúceho dôvodu – obyvateľstvu niektorej z krajín prijímajúcej pomoc dôjde trpezlivosť s príkazmi Trojky.  Následne si kvôli tomu zvolia si niekoho, kto ich z eurozóny vyvedie. Okrem nefunkčných riešení, ktoré Trojka navrhuje to privoláva aj diametrálne odlišným prístupom k jednotlivými krajinám. A ten vyvoláva pocit krivdy.  

Najviac si to zatiaľ odniesol Cyprus. Do súčasných problémov ho dostalo zachraňovanie Grékov, konkrétne druhý balíček, na ktorý sa skladali aj súkromní veritelia Grécka. Keďže boli cyperské banky naložené gréckymi dlhopismi, tak realizovali masívne straty. Podobne ale na tom boli aj grécke banky. Kým ale Grékom eurozóna peniaze na rekapitalizáciu bánk dala, Cypru už nie.

Straty z vkladov nad 100 tisíc eur a obmedzenia na pohyb kapitálu výrazne poškodia cyperskú ekonomiku. A to nielen skrz zastavenie prílivu kapitálu a jeho pozvoľného odlivu (ktorý síce do krajiny neprúdil preto, aby sa na Cypre zhodnotil, ale aby sa co najmenej zdanil). Vo veľkej miere totiž budú mať dosah na miestnu ekonomiku aj straty na účtoch podnikateľských subjektov, rovnako aj výrazne nižšia cirkulácii peňazí v ekonomike v dôsledku obmedzení na tok kapitálu. Pekná reportáž k tejto téme bola vo Financial Times. V nej musel majiteľ stavebnej firmy kvôli zmrazeným účtom v Laiki Bank prepustiť 19 z 25 zamestnancov. Stavím sa, že to nie je ojedinelý prípad. Naopak skôr pravidlo.

A teraz sa môžu Cyperčania opýtať – prečo neniesli straty nepoistení klienti v Grécku, Írsku, či Španielsku? Prečo v týchto krajinách nezmrazili klientom účty? Zachovala by sa Trojka rovnako, pokiaľ by sa nejednalo o Laiki Bank a Bank of Cyprus, ale o Deutsche Bank a Commerzbank? Bude musieť aj ďalšia krajina, ktorá požiada o pomoc, taktiež siahnuť na nepoistené vklady v bankách?

A v podobných úvahách môžeme ísť ešte ďalej. Grécko, Portugalsko a Írsko sa môžu opýtať, že prečo prišla ECB s programom neobmedzených nákupov dlhopisov až vtedy keď sa do problémov dostali veľké krajiny – Taliansko a Španielsko. Teda presne tie, ktoré sa nezmestia do eurovalu. Prečo si tieto krajiny môžu ďalej vďaka ECB požičiavať na trhoch a nemusia implementovať minimálne pochybné opatrenia nariadené Trojkou? Majú väčšie krajiny výsostnejšie postavenie než menšie?

Íri sa môžu opýtať – prečo si Španieli mohli z eurovalu požičať na rekapitalizáciu bánk bez toho, aby ich Trojka vypojila z finančných trhov a žiadala od nich konsolidačné opatrenia a reformy? Veď ich problém taktiež spočíval primárne v bankách. Takisto sa môžu opýtať, že prečo bolo na Cypre dovolené bankám reštrukturalizovať svoje nadradené dlhopisy a írskym bankám to dovolené nebolo. Ich držiteľov musela vyplatiť vláda. A to aj napriek tomu, že Íri o to žiadali.

Ďalej sa takmer všetky krajiny eurozóny môžu opýtať, že prečo je eurozóna zhovievavejšia k deficitom v Španielsku. Pri ňom napriek tomu, že míňa rozpočtové ciele o obrovské cifry, eurozóna netlačí na ďalšie konsolidačné opatrenia. Prečo ostatní musia konsolidovať, a to aj napriek tomu, že konsolidácia tlačí nadol ich HDP, a Španielsko môže pohodlne s vyše šesťpercentnými deficitmi využívať, že za ním stojí ECB?

Rôzny meter na rôzne krajiny, ktorý navyše zvýhodňuje väčšie krajiny oproti tým menším, (pre eurozónu systémovo nedôležitým) určite nepridáva dôvere k eurozóne v problémových krajinách. Najmä v tých, v ktorých sú opatrenia najdrastickejšie a prechádzajú si hlbokou recesiou. Bez možnosti zlepšiť si konkurencieschopnosť slabšou menou ale tieto recesie nemajú konca a v záujme udržateľnosti dlhu Trojka tlačí na ďalšie nepopulárne opatrenia. A to ešte viac zvyšuje občiansku nespokojnosť. Práve tá je najväčším rizikom pre udržanie eurozóny pohromade.

Doteraz bolo mojím tipom na najhorúcejšieho kandidáta na vystúpenie Grécko. Tam totiž hrozí, že pokiaľ ekonomika v blízkej dobe nezačne rásť, tak sa  k moci sa pravdepodobne dostane strana Syriza odmietajúca európsku pomoc. Najnovšie je ale mojím kandidátom číslo jeden na odchod z eurozóny Cyprus. A to ani nie kvôli tomu, že krajinu čaká brutálny ekonomický prepad,. Dôvodom sú predovšetkým kontroly pohybu kapitálu, ktoré výrazne znížili náklady na vystúpenie krajiny z eurozóny.

Keď Cyprus ostane v eurozóne, čaká ho minimálne to čo Grécko – masívne sfukovanie platov na zvýšenie konkurencieschopnosti. Práve tú bude po páde biznis modelu „Sme daňovým rajom posielajte k nám peniaze“ nevyhnutne potrebovať. Ako vidíme, Grécku sa zmena štruktúry ekonomiky bez možnosti využitia menového kanála nedarí. Krajina je už päť rokov v recesii a svetlo na konci tunela je ešte stále ďaleko.

Vyriešenie problémov menovým kanálom by pre Grécko či pre ktorúkoľvek inú problémovú krajinu znamenalo obrovskú infláciu. Stálo by za ňou  jednak výrazné zdraženie importov po prechode na novú menu a zároveň aj tlačenie peňazí na vykrytie diery po zastavených tokoch kapitálu zo zahraničia (v tomto prípade predovšetkým od Trojky a ECB). V skratke – Gréci by prišli o úspory.

V prípade Cypru je tu ale jeden zásadný rozdiel - Cyperčania už o úspory prišli. Tí čo mali v banke nad 100 tis. eur priamo, a tí čo mali v banke menej výrazným obmedzením prístupu k nim. A tieto obmedzenia môžu pokojne trvať aj niekoľko rokov. A tu vystáva otázka čo je pre Cyperčanov lepšie – vystúpiť z eurozóny a obnoviť prístup k úsporám s nižšou hodnotou, alebo možnosť s úsporami disponovať len obmedzene?

Keď si to vezmeme z toho hľadiska, krajina môže mať svoju transformáciu na konkurencieschopnejšiu ekonomiku a zastavenie prepadu zamestnanosti za sebou ďaleko rýchlejšie ako v eurozóne. Dokonca si môže ponechať aj štatút daňového raja,. Cena za to je nižšia ako pri ostatných krajinách, keďže jej časť už v podobe stratených úspor obyvateľstvo zaplatilo, tak je pokušenie pre Cyprus opustiť eurozónu veľké. A je ešte o to väčšie, že sa k nemu Trojka zachovala škaredšie ako k ostatných hriešnikom.

Z týchto dôvodov som po prvý krát v histórii eurozóny toho názoru, že je niektorá krajina bližšie vystúpeniu, ako zotrvaniu v nej. 

Zverejnené 4.2.2013 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-59608050-cypru-sa-otvorili-dvere-z-eurozony-vdaka-trojke)