Ekonomickým svetom prednedávnom
otriasla správa, že štúdia, ktorá má byť mantrou fiškálnej konsolidácie, je
kvôli preklepu v exceli nesprávna. V reakcii na túto správu sa
zodvihla kritika voči konsolidačných opatrení v eurozóne, ktoré údajne
vychádzali z tejto publikácie. Vložiť znak implikácie medzi túto štúdiu
a konsolidáciu v eurozóne môže ale pri všetkej úcte k niektorým
komentátorom, len analfabet v oblasti záležitostí eurozóny.
Inkriminovaná štúdia sa nazýva
„Rast v čase dlhu“ a zverejnili ju v roku 2010 americkí profesori Carmer Reinhartová
(University of Maryland) a Kenneth Rogoff (Harvard University). Jej
záverom bolo, že okolo hranice dlhu k HDP na úrovni 90 % sa ekonomický
rast začína výrazne spomaľovať. Kým podľa pôvodnej štúdii krajiny s dlhom
od 30-90 % zaznamenali priemerný rast na úrovni 2,8 %, pri krajinách nad 90 %
to už bolo -0,1 %. Práve z tohto dôvodu bola táto štúdia citovaná mnohými
zástancovia znižovania deficitov.
Pred niekoľkými dňami ale tím
z University of Massachusetts zverejnil druhú štúdiu,
v ktorej poukázal na vyčlenenie viacerých krajín zo vzorky z dôvodu
chybnej rovnice v exceli. Po náprave (aj o ďalšie, menšie
nezrovnalosti) vyzerajú výsledky nasledovne: priemerný rast HDP krajín
s dlhom od 30-90 % sa pohybuje tesne nad 3 % a rast HDP krajín
s dlhom nad 90 % dosiahol úroveň 2,2 %. To už je úplne iná káva a je
omnoho slabší argument proti fiškálnej konsolidácii, ako bol záver pôvodnej
štúdie.
Zverejnenie tejto chyby vyvolalo
obrovské pobúrenie, že konsolidácia, predovšetkým v krajinách eurozóny,
bola vyvolaná nesprávnymi pohnútkami. A a práve znižovanie stimulov,
ktorými bolo deficitné hospodárenie, je hlavným pôvodcom súčasnej recesie
v eurozóne. Do problémov sa totiž dostávajú investície, ktoré boli vďaka
stimulom vytvorené a nedokážu bez nich prežiť. Boli toho plné nielen
zahraničné ale aj domáce médiá.
Z môjho pohľadu je tvrdenie,
že táto štúdia bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sa eurozóna snaží
konsolidovať, úplná hlúposť. Veriteľské krajiny eurozóny žiadajú od dlžníkov
konsolidáciu nie kvôli nejakej štúdii dvoch amerických profesorov, ale kvôli
tomu, že chcú riskovať čo najmenej peňazí svojich daňových poplatníkov. A
z tohto dôvodu sú dokonca ochotní konsolidovať aj oni sami, aby sa nepovedalo,
že vodu kážu a víno pijú. Dokazuje to prijatie fiškálneho kompaktu
a stláčanie deficitov nadol aj v jadrových krajinách eurozóny.
Pokiaľ by eurozóna postupovala
Krugmanovým receptom masívnych vládnych výdavkov, tak by eurozóna musela
problémovým krajinám požičiavať výrazne viac, aby znovu otestovali teóriu, či
sa dá naštartovať taký ekonomický rast, pri ktorom pomer dlhu k HDP klesá.
A to ma zaujíma, ako by Merkelová doma vysvetľovala voličom, že je
potrebné klin klinom vybíjať, tentokrát ale nie za grécke peniaze (portugalské,
španielske...), ktoré už došli, ale za nemecké. Najmä keď jediný zatiaľ
uskutočnený test tejto teórie v Japonsku skončil dvoma dekádami stagnácie
a de facto insolventnosťou pri verejnom dlhu k HDP nad 200 %.
Áno, Reinhartová s Rogoffom
to poriadne pokašľali, a odteraz ich už pravdepodobne nikto nebude brať
vážne. Podobne sa pod paľbu mnohých ekonómov ešte viac dostanú argumenty za
konsolidáciu. Príčiny konsolidácie v eurozóne a s ňou súvisiacej
recesie ale nie sú až tak ekonomického charakteru, ale ďaleko viac politického.
Voľby vo veriteľských krajinách eurozóny totiž nebudú vyhrávať tí, ktorí
vypisujú za peniaze svojich voličov veľké bianko šeky pre krajiny
s pochybnou krivkou vývoja dlhu k HDP, ale tí ktorí požičajú čo
najmenej za čo najstriktnejších podmienok. A to bez ohľadu na to, či budú alebo
nebudú existovať štúdie podporujúce konsolidáciu....
P.S.: Jednu vec z pôvodnej Reinhert/Rogoff štúdie ale jej revízia
nenapadla – a to vyššiu infláciu pri dlhoch nad 90 % HDP. Odhad dlhu
k HDP pre eurozónu na rok 2013 podľa EK je 95,1 %.
Zverejnené 29.4.2013 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-59772670-reinhartova-a-rogoff-za-recesiu-nemozu-komentar)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára