pondelok, 22. októbra 2012

ECB ukončila éru hektických eurosummitov


Hektické summity, ako napríklad v máji 2010, kedy sa lídri európskej sedemnástky dohodli na vytvorení eurovalu, alebo v novembri 2011, kedy sa začalo diskutovať o fiškálnom kompakte, sú minulosťou. Riziko masových štátnych bankrotov, ktoré európskych lídrov tlačili k vytváraniu záchranných a reformných mechanizmov, sa v septembri rozplynulo. Zdanlivý pokoj, za ktorý môžu vďačiť Európskej centrálnej banke (ďalej ECB), ale nemusí byť až takou výhrou. Tá totiž ohlásila program neobmedzeného nákupu dlhopisov na sekundárnom trhu pre problémové krajiny, ktoré splnia stanovené podmienky. Pri množiacich sa mediálnych správach, ktoré sú čoraz detailnejšie, to v súčasnosti vyzerá, že v blízkej budúcnosti sa prvou krajinou, ktorá otestuje tento mechanizmus stane Španielsko.

V tomto uvoľnenejšom duchu bez zvýšenej nervozity na dlhopisových trhoch sa niesol aj minulotýždňový summit. Na ňom sa len doťahovali detaily minulých rozhodnutí ako rastového kompaktu, fiškálnej integrácie či bankovej únie. A ani to nie úplne do finálnej podoby. V rámci bankovej únie, ktorá bola najsledovanejším bodom programu, došlo k dohode ohľadom dohľadu, nevyriešila sa ale otázka kto a v akej výške bude znášať náklady a riziká, a posunul sa aj dátum implementácie na „niekedy v roku 2013.“ Za bežných okolností, ak by ECB neprijala úlohu veriteľa poslednej inštancie a výnosy z desaťročných španielskych dlhopisov by boli nad úrovňou 7 %, by tento summit prebiehal úplne inak a pravdepodobne by došlo aj k finalizácii najdôležitejších bodov bankovej únie s prísľubom čo najskoršej implementácie.

Úloha eurosummitov a opatrení dohodnutých na nich je pri záchrane eurozóny preceňovaná. A to z toho dôvodu, že eurozóna, ktorej monetárnymi a fiškálnymi stimulmi zdeformovaná ekonomika je bez nového dlhu neschopná rastu, nemá ani keď spojí sily prostriedky na to, aby situáciu zachránila. Naopak solventnosť ECB je neobmedzená, keďže si ju zabezpečuje tlačiarňami. Pohľad do histórie ukazuje, že keď boli výnosy zo španielskych či talianskych dlhopisov kriticky vysoké, tak to nikdy nevyriešil eurosummit, ale zakaždým to bola ECB. Počas vlaňajšieho leta nákupmi dlhopisov, na prelome rokov trojročnými neobmedzenými pôžičkami pre banky, ktoré si v nich zobrali viac ako bilión eur, a toto leto predznačením a napokon aj ohlásením programu neobmedzeného nákupu dlhopisov.

Jej posledný krok je ale už ultimátny, a kritických úrovní výnosov na dlhopisových trhoch sa dočkáme len v prípade, keď budú chcieť investori dotlačiť niektorú z krajín k žiadosti o pomoc a naordinovaniu opatrení od trojky. Alebo keď sa niektorej krajine úplne vymkne fiškálna situácia z rúk, že celý svet bude vedieť, že jeho dlh čaká reštrukturalizácia, podobne ako je tomu teraz pri Grécku. A s ústupom tohto tlaku na záchranu krajín či upratanie vo verejných financiách a finančnom sektore budú významnejšie rozhodnutia v eurozóne zriedkavé. Tlačiť na ne bude viac neuspokojivý vývoj ekonomiky ako dlhopisové trhy.

Hoci eurosummity sami o sebe eurozónu nezachraňujú, v posledných troch rokoch výrazne menili fungovanie eurozóny. Na to, či k lepšiemu alebo horšiemu už viedol polemiku hádam každý občan eurozóny, ktorý tábor má pravdu ukáže až história. Každopádne sa teraz tento proces obmeny eurozóny minimálne na čas vďaka ECB pribrzdí. Nepopulárne opatrenia robia politici len pod tlakom, Gréci, Portugalci a Íri ich začali robiť až keď sa nedokázali financovať a naordinovala im ich trojka. Španieli a Taliani ich nenasledovali a čakali s nimi až kým im výnosy z dlhopisov nezačali rásť. Francúzsko, ktoré je ďalším kandidátom, po zastavení šírenia dlhovej nákazy nepopulárne kroky zatiaľ ani robiť neplánuje. Nemám žiaden dôvod myslieť si, že to bude inak pri eurozóne ako celku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára