Hektické summity, ako napríklad
v máji 2010, kedy sa lídri európskej sedemnástky dohodli na vytvorení
eurovalu, alebo v novembri 2011, kedy sa začalo diskutovať
o fiškálnom kompakte, sú minulosťou. Riziko masových štátnych bankrotov,
ktoré európskych lídrov tlačili k vytváraniu záchranných a reformných
mechanizmov, sa v septembri rozplynulo. Zdanlivý pokoj, za ktorý môžu vďačiť
Európskej centrálnej banke (ďalej ECB), ale nemusí byť až takou výhrou. Tá
totiž ohlásila program neobmedzeného nákupu dlhopisov na sekundárnom trhu pre
problémové krajiny, ktoré splnia stanovené podmienky. Pri množiacich sa
mediálnych správach, ktoré sú čoraz detailnejšie, to v súčasnosti vyzerá,
že v blízkej budúcnosti sa prvou krajinou, ktorá otestuje tento
mechanizmus stane Španielsko.
V tomto uvoľnenejšom duchu bez
zvýšenej nervozity na dlhopisových trhoch sa niesol aj minulotýždňový summit. Na
ňom sa len doťahovali detaily minulých rozhodnutí ako rastového kompaktu,
fiškálnej integrácie či bankovej únie. A ani to nie úplne do finálnej
podoby. V rámci bankovej únie, ktorá bola najsledovanejším bodom programu,
došlo k dohode ohľadom dohľadu, nevyriešila sa ale otázka kto
a v akej výške bude znášať náklady a riziká, a posunul sa
aj dátum implementácie na „niekedy v roku 2013.“ Za bežných okolností, ak
by ECB neprijala úlohu veriteľa poslednej inštancie a výnosy
z desaťročných španielskych dlhopisov by boli nad úrovňou 7 %,
by tento summit prebiehal úplne inak a pravdepodobne by došlo aj
k finalizácii najdôležitejších bodov bankovej únie s prísľubom čo
najskoršej implementácie.
Úloha eurosummitov
a opatrení dohodnutých na nich je pri záchrane eurozóny preceňovaná.
A to z toho dôvodu, že eurozóna, ktorej monetárnymi a fiškálnymi
stimulmi zdeformovaná ekonomika je bez nového dlhu neschopná rastu, nemá ani
keď spojí sily prostriedky na to, aby situáciu zachránila. Naopak solventnosť
ECB je neobmedzená, keďže si ju zabezpečuje tlačiarňami. Pohľad do histórie
ukazuje, že keď boli výnosy zo španielskych či talianskych dlhopisov kriticky
vysoké, tak to nikdy nevyriešil eurosummit, ale zakaždým to bola ECB. Počas
vlaňajšieho leta nákupmi dlhopisov, na prelome rokov trojročnými neobmedzenými
pôžičkami pre banky, ktoré si v nich zobrali viac ako bilión eur, a toto
leto predznačením a napokon aj ohlásením programu neobmedzeného nákupu
dlhopisov.
Jej posledný krok je ale už
ultimátny, a kritických úrovní výnosov na dlhopisových trhoch sa dočkáme
len v prípade, keď budú chcieť investori dotlačiť niektorú z krajín
k žiadosti o pomoc a naordinovaniu opatrení od trojky. Alebo keď
sa niektorej krajine úplne vymkne fiškálna situácia z rúk, že celý svet
bude vedieť, že jeho dlh čaká reštrukturalizácia, podobne ako je tomu teraz pri
Grécku. A s ústupom tohto tlaku na záchranu krajín či upratanie vo
verejných financiách a finančnom sektore budú významnejšie rozhodnutia
v eurozóne zriedkavé. Tlačiť na ne bude viac neuspokojivý vývoj ekonomiky
ako dlhopisové trhy.
Hoci eurosummity sami o sebe
eurozónu nezachraňujú, v posledných troch rokoch výrazne menili fungovanie
eurozóny. Na to, či k lepšiemu alebo horšiemu už viedol polemiku hádam
každý občan eurozóny, ktorý tábor má pravdu ukáže až história. Každopádne sa
teraz tento proces obmeny eurozóny minimálne na čas vďaka ECB pribrzdí. Nepopulárne
opatrenia robia politici len pod tlakom, Gréci, Portugalci a Íri ich
začali robiť až keď sa nedokázali financovať a naordinovala im ich trojka.
Španieli a Taliani ich nenasledovali a čakali s nimi až kým im výnosy
z dlhopisov nezačali rásť. Francúzsko, ktoré je ďalším kandidátom, po
zastavení šírenia dlhovej nákazy nepopulárne kroky zatiaľ ani robiť neplánuje.
Nemám žiaden dôvod myslieť si, že to bude inak pri eurozóne ako celku.
Zverejnené 22.10.2012 v printe HN (pod pianom: http://hnonline.sk/nazory/c1-58033800-ecb-ukoncila-eru-hektickych-eurosummitov)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára