Prešlo len niečo vyše pol roka,
aby sa opäť ukázalo, že Trojka namiesto toho, aby si pripustila, že zachraňovať
insolventné Grécku bola chyba, bude radšej celý svet vodiť za nos
hyperoptimistickými bulharskými konštantami, ktoré po dosadení do rovnice ukážu
ako je grécky verejný dlh udržateľný. Pri prvom balíčku mal bez
reštrukturalizácie dlh k HDP dosiahnuť vrchol v roku 2013 na úrovni
150 %,
pri druhom balíčku to bolo už 165 %, a to dokonca po „dobrovoľnom“
odpustení 100 mld. (cca 30 % celkového dlhu) od súkromných
veriteľov, pričom dnes vyzerajú byť už aj tieto čísla nenaplniteľné.
V apríli som vo svojom
komentári „Mýtus o Gréckom nešetrení“ písal, že predpovedať nekonkurencieschopnej
krajine s vďaka štátnemu rozhadzovaniu na dlh úplne zdeformovanou
ekonomikou, ktorá plánuje za 3 roky znížiť deficit z vyše 9 %
pod 3 %,
pokles reálneho HDP za tieto 3 roky o 2,1 % v pravdepodobnom scenári
(a o 4,5 % v pesimistickom scenári), je nerealistické.
Trojka síce zatiaľ mlčí, ale Grécka
vláda už zverejnila prvý návrh rozpočtu na budúci rok, ktorý počíta
s poklesom HDP o 3,8 %, pričom Trojka počítala v pravdepodobnom
scenári so stagnáciou a v pesimistickom (!!!) scenári s poklesom
o 1 %. A taktiež ďaleko pod pesimistickým scenárom bude podľa
posledných odhadov aj tohtoročná zmena HDP, Ministerstvo Financií počíta
s poklesom o 6,5 %. Aj keď
budem úplne mimo od realitu predpokladať, že Grécko naplní na súčasný
a budúci rok plánované deficity na úrovni 6,6 % HDP, resp. 4,2 %,
a skutočne ekonomika poklesne len o toľko, ako očakáva Ministerstvo financií,
tak dosiahne v roku 2013 dlh k HDP podľa mojich rýchlych prepočtov úroveň
okolo 175 %.
Problém Grécka (a v menšej miere
aj celého sveta) je ten, že keď začnete odstavovať ekonomiku od stimulov, tak
sa začne rúcať celý domček z kariet, ktorý bol na týchto stimuloch
postavený. Keď je raz domáca spotreba dotovaná vládnym míňaním na dlh
pochádzajúci predovšetkým zo zahraničia, tak znižovanie výdavkov tlačí nadol
domáci dopyt. Následne sa dostávajú do problémov domáci výrobcovia nastavení na
to, že investície sú rentabilné len pri vyššom dopyte (to je pekný príklad toho
ako „stimulačné“ opatrenia na dlh deformujú kalkuláciu rentability
v podnikovej sfére), čo sa prejavuje v prepúšťaní a bankrotoch,
a to následne drží špirálu tlak na pokles dopytu roztočenú. Názorné
príklady sú k nájdeniu TU TU alebo TU
).
Ďalšia špirála je roztočená na úrovni
verejných financií, kde z vyššie popísaných dôvodov neustále klesajúca
ekonomická aktivita spôsobuje pokles daňových príjmov. Keď si ale vláda chce udržať
priazeň zahraničných verejných veriteľov, tak musí zatvárať diery
v rozpočte a pri slabších než očakávaných daňových príjmoch buď
ďalším znižovaním výdavkov alebo zvyšovaním daní. A tu sa opäť dostávame
na začiatok predošlého odseku odpájania ekonomiky od stimulov, v tomto prípade
deficitného hospodárenia, a tlačenie na pokles domácej spotreby.
Toto Trojka vo svojich prognózach
plných hausnumer, v ktorých je ekonomika odstavovaná od jedného stimulu za
druhým a pritom rastie, nezohľadňuje.
A možno je to všetko inak, že ja
sa mýlim a „PHD štandarďáci“ z Trojky a novej gréckej vlády to
majú naplánované tak, že ekonomiku privedú k rastu „produktívnymi“ investíciami
ako je 30 mil. eur do výstavby okruhu na formulu 1 v čase, kedy viaceré etablované okruhy (Nürburgring, Magny-Course, Spa...)
hlásia finančné problémy...
Zverejnené 8.10.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-57804760-trojke-netreba-verit-ani-cislo-komentar-dna)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára