Medzinárodný menový fond (MMF) urobil
prevratný objav. V rámci posledného Globálneho ekonomického výhľadu
oznámil, že výrazne podcenil fiškálne mulitplikátory, ktoré používal pri odhade
dopadu fiškálnej konsolidácie na HDP. Kým doteraz počítal
s multiplikátorom zhruba na úrovni 0,5, čo znamená že zníženie deficitu
o 2 %
zníži rast HDP o 1 % (0,5 x 2 %), tak podľa najnovších výpočtov sa sekol
o 0,4 až 1,2 percentuálneho bodu, teda najnovšie sú na úrovni 0,9-1,7. Pri
konsolidácii o 2 % by teda mal HDP klesnúť o 1,8 % až 3,4 %.
Hlavný ekonóm MMF Olivier Blanchard si
tento nárast fiškálnych multiplikátorov vysvetľuje nárazom úrokových sadzieb na
nulovú spodnú hranicu a efektom synchrónnych úsporných opatrení
v mnohých krajinách. S dôvodmi tohto „prekvapivého“ zistenia sa
stotožňujem, fascinuje ma však, že poprední neokeynesiáni ako Blanchard potrebujú
zlyhaný experiment na to, aby zistili to, čo je väčšine populácie uvažujúcej
logicky, a nie v rámci nejakých zjednodušených modelov, už dopredu
jasné. A to, že keď doma nie je skrz ďalšie zníženie úročenia možné nafúknuť
ďalšiu bublinu, ktorá by sa postarala o rast HDP a výberu daní, a pomoc
nepríde ani zvonku, keď je takmer celý západný svet nútený po zlyhaní
predošlých stimulov konsolidovať, tak ekonomika nemá z čoho rásť. Písal
som o tom napríklad TU
Odhady MMF ohľadom rastu HDP teda boli
prestrelené a fond ordinoval mnohým krajinám nesprávnu medicínu.
A tak jeho šéfka Lagardová mení rétoriku na fiškálnu konsolidáciu, ktorá je
podľa nej škodlivá a pokiaľ rast HDP podstrelí prognózy, čo na základe
nových mulitplikátorov podstrelí, tak by nemali byť prijímané dodatočné
konsolidáčné opatrenia. A ako odškodné pre Grécko za zlú medicínu navrhuje
dodatočné dva roky času pre krajinu na zníženie deficitu pod tri percentá, aby
sa stimuly z ekonomiky nesťahovali tak rýchlo.
Už to začína byť otrepané, ale opäť tu
uploadnem graf zmeny súčtu záväzkov koncových spotrebiteľov v ekonomike
(domácností a vlád) v eurozóne a zmeny HDP, ktorý ukazuje efekt
stimulov v eurozóne je nižší ako ich cena. Inak to nie je ani pri Grécku,
a tak je MMF aj so svojou druhou medicínou vedľa.
Ešte sa ale načakáme, kedy MMF
pripustí aj tento svoj ďalší omyl, že ekonomické stimuly pomáhajú rastu. Stimuly
len skrz dlh presmerovávajú zdroje do odvetví, v ktorých by si nové
investície na seba bez nich nezarobili, a keď sa stimuly skončia, tak sa
tieto investície dostávajú do problémov a ostáva po nich kopa dlhu. Presne
tak ako je to v súčasnosti, kedy sa pri minimálnom priestore pre ďalší
pokles úročenia a vysokej úrovni
zadlženia priestor pre ďalšie stimuly zužuje, a nerentabilných investícií
a nebonitného dlhu pribúda a všetko hasia núdzovými pôžičkami
centrálne banky.
Aj tu existuje jeden empirický
dôkaz – Japonsko, kde už boli vyskúšané všetky možné keynesiánsko/monetaristické
stimulačné nástroje, od kvantitatívneho uvoľňovania až po masívne verejné projekty,
pričom ekonomika už dve dekády stagnuje a verejný dlh k HDP je
nad úrovňou 200 %. Pripustiť, že problém
nadmerného globálneho dlhu nie je možné vyriešiť ani konsolidáciou a ani
stimulmi, ale ho potrebné zlikvidovať, a to či už bankrotmi alebo
infláciou, by ale pre MMF znamenalo popretie dôvodu jeho existencie...
Zverejnené 22.10.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-58032460-neokeynesiani-v-mmf-objavili-ameriku)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára