V Japonsku je sranda.
Nestará sa o ňu nikto iný ako centrálna banka Bank of Japan svojím
„kvalitatívnym“ kvantitatívnym uvoľňovaním. V jeho dôsledku investori na trhoch
s japonskými dlhopismi očakávajú infláciu a zbavujú sa nízko
úročených štátnych dlhopisov, ktoré by im reálne prerábali. Tento rast výnosov
na dlhopisových trhoch v obavách o možný negatívny dopad na
úverovanie následne praskol akciovú bublinu, ktorú Bank of Japan v snahe
tlačením peňazí naštartovať infláciu za posledný pol rok nafúkla.
Celú situáciu odštartoval nárast
výnosov z desaťročných dlhopisov k psychologickej úrovni 1 % p.a. minulý štvrtok. Ešte v apríli sa
pritom výnosy pohybovali okolo úrovne 0,5 %. Negatívne na úverovanie môžu
vyššie výnosy zo štátnych dlhopisov doľahnúť dvoma kanálmi. 1) od výnosov zo
štátnych dlhopisov ako bezrizikového aktíva sa odvíjajú výnosy
z korporátnych dlhopisov, pre podnikovú sféru to znamená drahší nový dlh
a drahšie refinancovanie starého dlhu, ktoré ukrajuje viac zo zdrojov
podnikov 2) Japonské banky sú naložené štátnymi dlhopismi, a keďže rastúce
výnosy znamenajú nižšiu cenu, tak budú banky na časti dlhopisových portfólií
realizovať straty, čo zhorší ich kapitálovú pozíciu a aj kapacitu na nové
úverovanie. Podľa minuloročnej štúdie MMF by rast výnosov o 100 bázických bodov pri všetkých splatnostiach vymazal regionálnym
bankám zhruba 20 % z najkvalitnejšieho Tier1 kapitálu a veľkým bankám
zhruba 10 %.
Keďže vytúženú infláciu, ktorej
očakávania boli odzrkadlené vo vysokých cenách akcií, vytvára práve rozdávanie
nových úverov, tak vyššie výnosy na dlhopisy logicky jej príchod odďaľujú. Eufóriu,
ktorú v Japonsku spustila Bank of Japan, odzrkadľuje rast akciového indexu
Nikkei 225 od novembra na minulotýždňové maximá o vyše 75 %. Keď ale útok
na jednopercentnú hranicu pri výnose z desaťročného dlhopisu pripomenul rozvášneným
investorom, že inflácia v krajine nemusí byť až taká istá vec, tak sa
akciový index Nikkei obchodujúci sa na 26násobku ziskov dostal pod silný tlak
(pri hlavných amerických a európskych indexoch je pomer ceny k ziskom
v rozmedzí 16-18x). V utorok ukončil obchodovanie o 10 % ako pri
štvrtkových intradenných minimách.
Tento rast výnosov
z dlhopisov a výpredaj na akciových trhoch je ďalšou z „nechcených“
vedľajších účinkov politiky centrálnych bánk, ktoré snahou kontrolovať jednu
premennú v ekonomike logicky stratia kontrolu nad ďalšími, v ktorých
sa nerovnováhy v ekonomike následne prejavia. Do celej tejto špirály „nechcených“ vedľajších
účinkov sa Bank of Japan zamotala už dávno.
Masívne znižovanie úrokových
sadzieb v 80 rokoch „nechcene“ vytvorilo obrovskú realitnú a akciovú
bublinu, ktorá praskla keď na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych
rokoch centrálna banka v reakcii na ňou „nechcene“ vyvolanú infláciu
zvýšila úrokové sadzby. Potom prišli dve dekády politiky zachraňovania všetkého
nerentabilného, čo sa po prasknutí bubliny odstalo do problémov, samozrejme za
asistencie tlačiarní centrálnej banky. Počas týchto dvoch dekád umelé
udržiavanie prestrelených cien a nalievanie zdrojov do čiernych
nerentabilných dier „nechcene“ vyvolalo ekonomickú stagnáciu a miernu
defláciu (ktorá bola dôsledkom sfukovania prestrelených cien). „Nechcene“ vyvolaná
stagnácia nominálneho HDP (t.j. reálneho HDP + inflácie, ktorá je negatívna)
nafúkla dlh k HDP nad 200 %.
Teraz sa centrálna banka snaží
naštartovať aspoň akú takú infláciu, ktorá je jej poslednou šancou na
zastavenie rastu dlhu k HDP. „Nechcene“ ale pri očakávaniach vyššej
inflácie, na ktorej by nízko úročené dlhopisy prerábali, začína praskať dlhopisová
bublina, ktorú Bank of Japan sama nafúkla nulovými úrokmi a nalievaním
peňazí do finančného sektora, ktoré išli do dlhopisov. A to „nechcene“ v obavách o dopad vyšších výnosov na
úverovanie poslalo nadol ceny akcií, ktoré sa vďaka ešte agresívnejšej politike
centrálnej banky za pol rok takmer zdvojnásobili.
Tieto „nechcené“ vedľajšie
účinky, za ktoré „samozrejme“ nemôže Bank of Japan ale nejaké nepredvídateľné
externé faktory, sa teraz centrálna banka snaží znovu napraviť. Minulý štvrtok
narýchlo požičala bankám 2 bil. jenov (cca 15 mld. eur) za minimálny úrok, aby
za ne nakúpili dlhopisy a vyhlásila, že je pripravená navýšiť nákupy
štátnych dlhopisov, aby ich súkromní investori našli pri predajoch protistranu.
Zaujímavé bude sledovať, aké „nechcené“
vedľajšie účinky bude mať tento krok, resp. jeho nadstavba v prípade, že
by výnosy z dlhopisov pokračoval v raste alebo inflačné očakávania
v poklese. Nakoľko tieto veličiny spolu úzko pozitívne súvisia, tak bude
ešte zaujímavejšie sledovať, ako bude centrálna banka bojovať proti ekonomickej
logike v snahe naštartovať infláciu a udržať minimálne úroky. Tlačiarne
centrálnej banky štrukturálne problémy ekonomiky nevyriešia a tak sa ešte
máme v Japonsku na čo tešiť.
Na záver mi neostáva nič iné len
zreprodukovať slová jedného z posledných normálnych centrálnych bankárov
na svete Jensa Weidmanna z Bundesbanky: „Prajem Japoncom veľa šťastia pri
ich experimentoch“.
Zverejnené 29.5.2013 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-59959380-prajem-japoncom-vela-stastia-pri-experimentoch)
Překontrolovat eToro, největší sociální investiční síť na světě, kde 1,000,000y klientů vydělávají kopírováním obchodních rozhodnutí našich nejlepších obchodníků.
OdpovedaťOdstrániťObchod odkudkoli - Váš čas je drahý. Obchodujte na počítači, tabletu a mobilu
Otevřené obchody na eToro - 227,651,647