pondelok, 7. marca 2011

Koľko vydrží svet bez arabskej ropy?

Hoci sa začiatky súčasných nepokojov v arabskom svete datujú do polovice januára, ceny ropy na ne výraznejšie zareagovali až koncom februára, a to po tom, čo eskalovalo napätie v Líbyi, ktorá je prvou krajinou s významnejšou produkciou čierneho zlata v regióne, kde nepokoje vyústili až do revolúcie. Nepokoje v krajine, ktorá podľa Medzinárodnej energetickej agentúry dodala v januári na svetové trhy 1,6 mil. barelov denne, sa výrazne podpísali na jej produkcii, podľa odhadov v súčasnosti krajina dodáva na trhy zhruba polovicu produkcie.

A práve obavy, že sa násilnosti a výpadky produkcie môžu rozšíriť k ďalším veľkým producentom ropy v regióne, predovšetkým do Saudskej Arábie, ktorá v súčasnosti po navýšení produkcie v snahe vykryť výpadok z Líbye denne dodáva na trhy viac ako 9 mil. barelov denne, stoja za pokračujúcim rastom cien ropy na svetových trhoch. Aký veľký však môže mať dopad potenciálny výpadok produkcie z arabských krajín na svet? Hrozí skutočne, že svet ostane bez ropy?

Podľa štatistík Medzinárodnej energetickej agentúry dosiahla vo štvrtom kvartáli 2010 priemerná ťažba ropy 88,2 mil. barelov denne. Keď spočítame mesačnú produkciu všetkých 20 krajín, v ktorých sú v súčasnosti nepokoje (vrátane Tuniska a Egyptu, kde už boli diktátori zvrhnutí), tak dostaneme číslo zhruba 22 mil. barelov denne (viď. tabuľka). Keď k nim prirátame aj Spojené Arabské Emiráty a Katar, ktoré sa tiež nachádzajú v regióne, ale nepokoje v nich zatiaľ nevypukli, tak dostaneme zhruba 26 mil. barelov.  V posledných dvoch uvedených krajinách je ale riziko nepokojov nízke, jednak kvôli ďaleko menej autoritatívnym režimom a aj z dôvodu vysokého bohatstva, keďže produkcia ropy na hlavu je v týchto krajinách najvyššia v regióne.
Priemerná denná ťažba ropy severoafrických a blízkovýchodných krajín

Krajina
Ťažba
Krajina
Ťažba
Krajina
Ťažba
Saudská Arábia
8,60
Katar*
0,82
Džibutsko
0,00
Irán
3,66
Egypt
0,67
Jordánsko
0,00
Irak
2,66
Sudán
0,51
Libanon*
0,00
Sp. Ar. Emiráty*
2,37
Sýria
0,40
Mauretánia
0,00
Kuvajt
2,32
Jemen
0,25
Palestína
0,00
Líbya
1,58
Tunisko
0,08
Somálsko
0,00
Alžírsko
1,27
Bahrajn
0,05
Sýria
0,00
Omán
0,89
Maroko
0,01
* v súčasnosti bez nepokojov

Zdroje: Medzinárodná energetická agentúra (1/2011),  Ministerstvo pre energetiku USA (11/2010)
 
Aj napriek tomu budem brať číslo 26,1 mil. barelov denne, teda kompletný výpadok produkcie z každej krajiny v regióne, ako najnegatívnejší scenár, ktorý môže nastať. Ďalším predpokladom pre nasledujúce výpočty je, že navýšiť kapacity môžu len zvyšné krajiny OPECu, krajiny mimo OPECu ťažia pri plnej kapacite, teda ťažbu nebudú môcť zvýšiť okamžite. Voľné kapacity krajín OPECu mimo zóny nepokojov (Venezuela, Nigéria, Angola, Ekvádor), ktoré sú maximálne do tridsiatich dní naplniteľné, sú podľa Medzinárodnej energetickej agentúry na úrovni 0,61 mil. barelov denne, celkový denný výpadok pre svetové trhy by teda pri najnegatívnejšom scenári dosiahol 25,5 mil. barelov denne.

Takýto výpadok by predstavoval zhruba 29 % globálnej produkcie. Zvyšných 71 % produkcie by pokračovalo ďalej (najväčšími producentmi ropy mimo OPECu podľa Amerického ministerstva pre energetiku sú: Rusko 10,5 mil. barelov/deň; USA 7,8 mil.; Čína 4,3 mil.; Kanada 3,4 mil. a Mexiko 2,9 mil.). Krajiny OECD, pre ktoré sú k dispozícii štatistiky zásob, spotrebovali vo štvrtom kvartáli 2010 denne 46,8 mil. barelov, pokiaľ by sa teda výpadok globálnej ponuky (ktorá vo štvrtom kvartáli dosiahla 88,2 mil. barelov) rozložil rovnomerne, tak by denný rozdiel medzi alikvotnou produkciou a spotrebou v krajinách OECD činil 13,5 mil. barelov. Krajiny OECD ku koncu štvrtého kvartálu zásoby ropy na úrovni 4,24 mld. barelov (2,69 mld. súkromných a 1,65 mld. vládnych). Keď vydelíme 4,24 mld. barelov 13,5 miliónmi, tak dostaneme číslo 312, čo je počet dní, na koľko by krajinám OECD vydržali zásoby pri úplnom výpadku arabskej ropy.

Z celosvetového hľadiska toto číslo však bude pravdepodobne o niečo nižšie, keďže predpokladám, že krajiny mimo OECD, ktoré štatistiky zásob nezverejňujú, majú zásoby nižšie ako krajiny OECD. A to už len z toho dôvodu, že väčšina z nich zaznamenáva prudký rast dopytu po rope, čo nie je prostredie, ktoré by prialo tvorbe zásob, na rozdiel od stagnujúceho dopytu v západnom svete v posledných rokoch. Krajiny mimo OECD sa súčasnosti takmer výhradne starajú o rast svetového dopytu po rope, v roku 2010 bol ich podiel na svetovom dopyte 47,5 %, pričom v roku 2007 to bolo ešte len 43 %.

Úplné odstavenie arabských kohútikov, ktorého pravdepodobnosť ale hraničí s nulou, by teda okamžitý nedostatok ropy neznamenalo, naopak času, aby sa veci urovnali by bol dostatok. Pri úplne hypotetickom predpoklade, že zásoby krajín mimo OECD sú polovičné s porovnaním s krajinami OECD, by v priemere zásoby ropy pri súčasnom stave dopytu došli za zhruba 240 dní.

Čo to ale znamená pre ceny? Ako nám história ukazuje, v časoch paniky sa na zásoby neprihliada. Podobná situácia, teda úplný výpadok arabskej ropy, už svetu hrozila, a to v roku 1973, kedy arabské krajiny v reakcii na podporu Izraela zo strany západného sveta rozhodli znižovať svoju produkciu každý mesiac o 5 %, až kým nebudú splnené ich požiadavky. Navyše viaceré arabské krajiny priamo zakázali exporty do Spojených štátov a niektorých ďalších západných krajín. Vtedy vzrástla nominálna cena ropy na svetových trhoch z troch dolárov na dvanásť dolárov. Čiastočný výpadok produkcie z regiónu po iránskej občianskej a iránsko-irackej vojne v rokoch 1979 a 1980 poslal nominálne ceny ropy nahor z úrovní pod 15 dolármi za barel až k úrovniam 35 dolárov za barel.

V minulosti teda ceny ropy pri podobných šokoch rástli dokonca niekoľkonásobne, priestor pre ich ďalší rast v prípade rozšírenia nepokojov teda ešte existuje. Tento priestor naznačuje aj fakt, že v roku 2008 boli ceny ropy dokonca ešte o zruba 40 dolárov za barel vyššie ako v súčasnosti, a to aj napriek tomu, že v tom čase žiadne napätie v arabskom svete nebolo. Je navyše potrebné pripomenúť, že v súčasnosti je za čo nakupovať, veď len FED od roku 2008 nalial do finančného systému viac ako 2 bil. dolárov. Tento nový kapitál od centrálnych bánk však skresľuje ceny ropy smerom nahor, a pri príchode určitého ekonomického šoku (napr. spomalenie americkej či čínskej ekonomiky, rozšírení dlhovej krízy v eurozóne...) môže z trhu z ropou tak rýchlo zmiznúť, ako na neho prišiel, podobne ako v roku 2008, kedy sa ceny ropy prepadli o dve tretiny.

Vývoj cien ropy (benchmark Arab Light) očisteného od inflácie od roku 1970

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára