Na tomto mieste som už viackrát písal o deformáciách na finančných trhoch, ktoré spôsobujú svojou politikou centrálne banky, takže celou históriou sa zaoberať nebudem, na úvod by som len rád ukázal, koľko nových prostriedkov sa v súčasnosti povaľuje v globálnom finančnom systéme len od amerického FEDu. (Ďalšie centrálne banky do neho taktiež pumpujú miliardy, takže likvidity je v ňom ešte ďaleko viac.)
FED od začiatku krízy navýšil objem cenných papierov (predovšetkým hypotekárnych derivátov a štátnych dlhopisov) vo svojej súvahe ich nákupom od bánk o zhruba 1,8 bil. dolárov, z týchto nových peňazí v súčasnosti americké banky držia mimo obeh na rezervných účtoch vo FEDe niečo vyše 1,2 bil. dolárov. Len v americkom finančnom sektore sa teda nachádza o 600 mld. dolárov viac ako v ňom bolo pred pádom Lehman Brothers a o 300 mld. viac ako boli predkrízové maximá v roku 2007. (viď graf)
Graf: Rozdiel medzi cennými papiermi v súvahe FEDu a vkladmi amerických bánk na rezervných účtoch FEDu
Keďže bonitných klientov je pri vysokej zadlženosti súkromnej sféry a pretrvávajúcich problémoch na trhu práce minimum a finančný sektor im teda logicky tieto peniaze nepožičiava, tak vylučovacou metódou ostáva len možnosť, že banky, fondy a ďalšie finančné inštitúcie ich točia na finančných trhoch. A práve nasledujúci graf vyobrazuje tok týchto peňazí cez jednotlivé segmenty finančných trhov od začiatku roka 2010.
Zdroj: Bloomberg
Najprv s pozitívnou náladou a oživujúcou sa ekonomikou v úvode roka prúdila likvidita predovšetkým do rizikových aktív naviazaných na stav ekonomiky. Túto periódu ukazuje prvý výsek v grafe a rast je viditeľný predovšetkým na americkom akciovom indexe S&P 500 a aj rope. Následne dorazila európska dlhová kríza a so skončením prvej vlny kvantitatívneho uvoľňovania aj séria slabých ukazovateľov zo Spojených štátov, čo vyhnalo kapitál z rizikových aktív do bezpečnejších aktív, predovšetkým do dlhopisov popredných svetových ekonomík. Keď už tie boli na maximách a vyhliadky pre ekonomiku stále neboli nijako skvelé, tak si likvidita začala hľadať cestu aj do relatívne neutrálnych aktív, ktorými sú poľnohospodárske plodiny, kam ich nalákal výpadok časti úrody pri nepriazni počasia. Túto periódu ukazuje druhý výsek obrázku, a rasty sú viditeľné predovšetkým na grafoch amerického dlhopisu T-Note a pšenice.
Tretie obdobie začalo druhou vlnou kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré posielalo nahor ceny takmer všetkých aktív, s výnimkou nízkovýnosových bezpečných dlhopisov, z ktorých sa peniaze sťahovali na ďalšie trhy. Tento proces trval až do uplynulého týždňa, kedy vyeskalovalo napätie v Líbyi a kapitál sa začal sťahovať z rizikovejších aktív a putoval kam? No predsa do ropy, ako ukazuje štvrtý výsek grafu.
Je možné namietať, že toto je normálny proces, a že v prípade dobrých správ z ekonomiky sa darí akciám, naopak v prípade zlých správ dlhopisom a v prípade napätia na Blízkom východe rope. Áno, ale keď sa pozrieme, až na aké úrovne sa jednotlivé aktíva v týchto jednotlivých fázach dostali, tak najvyššie, prípadne jedny z najvyšších úrovní v histórii pri všetkých aktívach zjavne nie sú dielom náhody.
Akciový index S&P 500 bol vyššie ako v súčasnosti len v rokoch 2006-2008 počas bubliny na realitnom trhu a počas technologickej bubliny v rokoch 2000 a 2001, americké dlhopisy boli vyššie len počas paniky po páde Lehman Brothers, nemecké a francúzske dokonca dosiahli historické maximá, poľnohospodárske plodiny boli vyššie len počas komoditnej bubliny v roku 2008. Podobne aj na tom ropa.
Tieto ich vysoké ceny pritom nie sú fundamentálne odôvodniteľné – ekonomické oživenie je stále mimoriadne krehké (akcie), štátne zadlženie v globálnom meradle rastie takmer exponenciálne a väčšina popredných ekonomík rastie len vďaka štátnemu zadlžovaniu sa (dlhopisy) a svetové zásoby komodít sú na nadpriemerných úrovniach (komodity). Jediné, čo ich môže zdôvodniť, je prítomnosť nových peňazí vo finančnom systéme.
Vráťme sa ale k cenám ropy, ktoré sú v posledných dňoch mimoriadne diskutované. Ako hlavný dôvod ich rastu sa cituje napätie v arabských krajinách, centrálne banky (snáď s výnimkou ECB, ktorej niektorí predstavitelia deformácie pripúšťajú) dávajú ruky preč a tvrdia, že s tým nič nemajú. Napätie v arabských krajinách sme tu už ale párkrát v histórii mali, a to dokonca podstatne väčšie ako v súčasnosti, ceny ropy však počas nich ani zďaleka neboli tak vysoké. Počas prvej vojny v Iraku sa cena ropy vyšplhala tesne pod úrovne 40 dolárov za barel, počas druhej bolo maximum dokonca nižšie (viď. graf).
Graf: Vývoj cien ropy od roku 1989 a napätie v arabských krajinách
Riziko úplného nedostatku cien ropy v súčasnosti pritom nie je až také akútne ako je to prezentované v médiách. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa denná produkcia Líbye v januári pohybovala na úrovni 1,56 mil. barelov denne. Je pravda, že v Líbyi došlo na mnohých poliach k prerušeniu ťažby, ale aj pokiaľ by celý táto objem vypadol, tak ho ďalšie krajiny OPECu, ktoré majú voľné kapacity na úrovni 5 mil. barelov denne, dokázali nahradiť.
Veľké obavy pramenia aj z toho, že by v prípade rozšírenia protestov vypadla Saudská Arábia dodávajúca na svetové trhy 8,6 mil. barelov denne. Pokiaľ by aj k tomu došlo, tak by musel tento výpadok trvať niekoľko mesiacov, aby sa nedokázal uspokojiť fyzický dopyt. Zásoby ropy sú na nadpriemerných úrovniach, len OECD ich má na 60 dní, čo je takmer najviac v histórii (predpokladám, že zvyšok sveta ja na tom podobne), a pokiaľ by aj na ne v dôsledku prípadného výpadku zo Saudskej Arábie, prípadne aj ďalších krajín v regióne, museli siahnuť, tak by ich úbytok bol pomalý, keďže až 68 % svetovej produkcie prebieha v krajinách mimo súčasnej zóny nepokojov (kam som započítal aj Spojené Arabské Emiráty a Katar, kde zatiaľ k žiadnym prejavom násilia nedošlo) a tie by pokračovali v jej dodávaní, prípadne by dokonca aj navýšili ťažbu.
V žiadnom prípade tým nechcem povedať, že napätie v arabských krajinách nie je pozitívnym faktorom pre ceny ropy. Chcel som tým povedať to, že pokiaľ by finančný sektor nedostával nové peniaze od centrálnych bánk, tak by ani zďaleka nebolo toľko voľných prostriedkov na špekulácie na nedostatok ropy, ako je v súčasnosti. Keď raz napätie v arabských krajinách ustane, tak sa kapitál z ropy preleje inam, a historicky najvyššie/druhé najvyššie úrovne budeme mať na iných aktívach...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára