Politická nevôľa na jednej strane pripustiť bankroty a na strane druhej navyšovať základné imanie EFSF, vedie eurozónu k zúfalým riešenia. Tým najnovším je použitie pákového efektu na navýšenie EFSF, najčastejšie sa spomína suma 2 bil. eur. Pozrime sa teda na 2 najčastejšie navrhované alternatívy využitia finančnej páky vyzerajú a aj na to, či môžu fungovať.
Garancie prvých 20 % strát
Najviac skloňovanou alternatívou je garancia prvých 20 % strát z novo vydaných dlhopisov. V praxi to znamená, že by napr. Taliani vybavili všetky svoje nové emisie dlhopisov garanciou, že prvých dvadsať percent strát za nich zatiahlo EFSF. Súčasných 440 mld. (z ktorých už bolo pre Írsko a Portugalsko vyčerpaných 13 mld.) by tak umožnilo vybaviť týmito garanciami dlhopisy v objeme vyše 2 bil. eur. Európa si od toho sľubuje zvýšenie záujmu predovšetkým o talianske a španielske dlhopisy, čo by stlačilo ich výnosy nadol a umožnilo im financovať sa lacnejšie.
Môže to fungovať? Môže, ale len do okamihu, kedy investori očakávajú, že ich straty z garantovaných dlhopisov nebudú väčšie ako 20 %. Ako nám ukazuje graf nižšie, ktorý ukazuje za koľko centov sa na sekundárnych dlhopisových trhoch obchoduje euro dlhu krajín PIIGS, tak tento plán celkom určite nebude fungovať v prípade Grécka a Portugalska, pri ktorých investori očakávajú haircut vo výške zhruba 60 %, resp. 45 %. Írsko s 20 % je na hrane. Tieto tri krajiny ale naďalej môžu fungovať z pôžičiek z EFSF.
Ceny súčasných desaťročných dlhopisov PIIGS na sekundárnych trhoch
Taliansko a Španielsko ale nemôžu, keďže sa do neho nezmestia. Ako je však z grafu očividné, talianske dlhopisy sa v súčasnosti obchodujú na sekundárnych trhoch s haricutom menším ako 10 %, španielske so žiadnym. Takže na dlhopisy týchto dvoch krajín by tento plán mohol fungovať. Je ale potrebné dodať, že španielskym a talianskym dlhopisom v súčasnosti pomáha nákupmi ECB, takže je ťažko odhadnúť, kde by sa obchodovali bez jej podpory. Napríklad na talianskych dlhopisoch sme sa podľa portálu zerohedge v posledných dňoch dočkali viacerých intervencií ECB:
Vývoj ceny desaťročných talianskych dlhopisov v uplynulom týždni a intervencie ECB
A opäť sme pri otázke, či si Taliansko s dlhom 120 % k HDP a Španielsko síce s dlhom k HDP len niekde na úrovni 65 %, ale zato s vyše dvadsaťpercentnou nezamestnanosťou a problematickým bankovým sektorom, dokážu udržať priazeň investorov, a či sa k nim nepripojí niekto ďalší. Ako som už viackrát písal, tak hlavný problém svetovej ekonomiky vidím v neudržateľne vysokej spotrebe domácností a štátov, ktorá sa raz musí vrátiť do normálu, čo musí nevyhnutne priniesť recesiu, tak v tomto bode ostávam skeptický.
Pôžičky z ECB
Podstatou tohto plánu je umožniť EFSF požičiavať si peniaze od ECB, ktoré by EFSF mohol použiť na nákupy talianskych a španielskych dlhopisov, s tým, že EFSF by za pôžičky ručila maximálne zvyšnou kapacitou a ako záruka (collateral) za ďalšie pôžičky by boli použité pôžičky/dlhopisy ktoré EFSF poskytla problémovým krajinám. Teoreticky by opäť mohlo byť hornou hranicou na objem pôžičiek často skloňovaných 2 bil. eur, hoci na rozdiel od prvej alternatívy by mohla byť kedykoľvek bez problémov zmenená.
Toto je riešenie by s určitosťou fungovalo. Otázna je ale cena, ktorú by za ňu eurozóna zaplatila. Toto riešenie totiž so sebou prináša vysoké inflačné riziká, pretože ECB by tieto peniaze vytvoriť zo vzduchu, ľudovo povedané vytlačiť. A pokiaľ by sa mala využiť celá hypotetická kapacita 2 bil. eur, tak by sa jednalo zhruba o 1,6 bil. eur. O toľko by musela ECB navýšiť svoju súvahu.
Celkové aktíva FEDu (USD) a ECB (EUR) (v mil.)
Ako je z hore uvedeného grafu očividné, tak by v dôsledku tohto kroku súvaha ECB, ktorá na rozdiel od ďalších popredných centrálnych bánk od začiatku krízy rástla ďaleko pomalšie, explodovala, a ECB by sa pridala do zástupu centrálnych bánk praktizujúcich kvantitatívne uvoľňovanie. Ale s tým rozdielom, že ostatné centrálne banky nakupujú štátne dlhopisy a iné aktíva na sekundárnych trhoch a drvivá väčšina nových peňazí končí mimo obehu na rezervných účtoch v centrálnej banke, v tomto prípade by sa však novými peniazmi priamo financovali štátne dlhy. Aké dôsledky to môže mať tento monetárny experiment na cenovú hladinu v eurozóne, môžeme teraz len špekulovať.
Každopádne použitie páky cez ECB zatiaľ nebude na programe, neverím, že monetárne konzervatívne Nemecko to podporí. A tak, keď už sa Európa rozhodne využiť páku, tak to bude cez garancie. Pokiaľ ale prvá možnosť zlyhá, tak zapojenie ECB ostane jedinou alternatívou k bankrotom...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára