ECB je zvláštna centrálna banka. Kým ostatné popredné centrálne banky majú vo svojich politikách (síce vo veľkej miere škodlivých) jasno a dokážu svoje zámery jasne odkomunikovať, ECB väčšinou inak koná ako hovorí.
Pekným príkladom sú súčasné nákupy talianskych a španielskych dlhopisov, ktoré ECB tvrdí, že sú neutrálne voči množstvu eur v európskom finančnom systéme a neohrozujú tak cenovú stabilitu, keďže ich sterilizuje. Táto sterilizácia prebieha nasledovne: ECB každý utorok (so splatnosťou v stredu) vykonáva aukciu, v rámci ktorej si z medzibankového trhu na týždeň (teda do ďalšej stredy) požičia presne toľko eur, za koľko kumulatívne nakúpila štátnych dlhopisov PIIGS, teda ich stiahne z obehu. V súčasnosti táto suma činí zhruba 160 mld. eur. Teoreticky by sa tak množstvo eur v európskom finančnom systéme nemalo zmeniť.
Objem nákupov štátnych dlhopisov ECB
Na prvý pohľad je to síce pekné, ale je potrebné si uvedomiť, že nákupy dlhopisov nie sú jediným kanálom ako ECB dostáva do finančného systému nové eurá. Hlavným likviditným nástrojom ECB sú totiž refinančné operácie, teda pôžičky ECB pre banky (so splatnosťou od jedného týždňa najnovšie až do 13 mesiacov). Keď sa pozrieme na graf objemu refinančných operácií, tak tie už od apríla rastú.
Objem refinančných operácií ECB (mld. eur)
Keď si to teda zhrnieme, tak ECB síce sťahuje z medzibankového trhu eurá, ktoré vytvorila nákupom štátnych dlhopisov, ale na druhej strane je to schopná len vďaka tomu, že prostredníctvom refinančných operácií vytvára ešte viac eur, ktoré dodáva na medzibankový trh. Od aprílových miním vzrástol objem refinančných operácii ECB o 180 mld. eur, kým dlhopisov v súvahe ECB pribudlo len 83,5 mld.
Keby ECB nenavyšovala likviditu na medzibankovom trhu, tak má problém svoje nákupy sterilizovať. Ostatne jej sterilizačné tendre už v minulosti niekoľkokrát zlyhali, a to pri ďaleko nižšom objeme nakúpených dlhopisov ako má v súčasnosti. Navyše na minulotýždňovom zasadnutí ECB rozhodla o ďalších dvoch mimoriadnych neobmedzených tendroch so splatnosťou 12 a 13 mesiacov, ktorými plánuje dodať do európskeho finančného systému ďalšie eurá.
Hoci sa teda ECB tvári, že v rámci nákupov dlhopisov len realokuje voľné prostriedky na medzibankovom trhu inam, tak to nie je pravda, a jej politika je inflačná. A čím viac bude ECB nútená nakupovať dlhopisy problémových krajín (ku ktorým nám pomaly ale isto pribúda vďaka Dexii aj Belgicko), tým viac eur bude musieť dodať na medzibankový trh, aby ich dokázala sterilizovať. Teda hoci politika ECB javí byť konzervatívna, tak v skutočnosti nemá ďaleko od politiky amerického FEDu, ktorý taktiež každý problém rieši vytlačením nových peňazí, rozdiel je v tom, že FED sa tým netají, kým „naši“ na nás hrajú divadielko. Ostatne odzrkadľuje to aj vývoj na devízových trhoch, kde by euro bolo pokiaľ by ECB robila vo skutočnosti takú politiku na akú sa hrá, ďaleko silnejšie voči doláru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára