štvrtok, 3. novembra 2011

Aké budú ďalšie kroky eurozóny v súvislosti s Gréckom

Od každého ďalšieho odvrátenia gréckeho bankrotu prejde len niekoľko týždňov, kým sa táto téma opätovne dostane na pretras. Inak tomu nebude ani po uvoľnení ďalšej tranže pre Grécko, ktoré eurozóna a MMF v rámci blafu, ktorým sa snažia zatlačiť na ďalšie úsporné opatrenia v krajine, presunuli na október. Dôvodom je, že Gréci nielenže nedokážu hospodáriť tak aby im dlh klesal, ale dokonca ani tak, aby im dlh nerástol. Zároveň voličom vo viacerých financujúcich krajinách začína dochádzať trpezlivosť, naopak grécki voliči ťažko nesú úsporné opatrenia, pričom väčšina z plánovaných úspor ešte ani nebola realizovaná. Toto nie je v žiadnom prípade stav, ktorý je dlhodobo udržateľný, a tak bude musieť eurozóna skôr či neskôr grécky bankrot pripustiť. V nasledujúcich odstavcoch sa budem snažiť opísať, akým scenárom sa podľa nášho názoru bude eurozóna snažiť zamietnuť grécky problém pod koberec.
Aby sme mohli predpokladať najpravdepodobnejšie ďalšie kroky eurozóny, musíme sa najskôr pozrieť na to, čo spôsobí grécky bankrot. Po vysokom haircute na grécke dlhopisy by sa s najväčšou pravdepodobnosťou ešte viac znížila ochota investorov držať dlhopisy ďalších problémových krajín v obavách, že aj ich postihne podobný osud. Portugalsko a Írsko by vzhľadom na financovanie sa z eurovalu neznamenali okamžitý problém, Taliansko a Španielsko, ktoré sú pri súčasnej veľkosti záchranného valu príliš veľké na to, aby boli zachránené, by sa ale mohli dostať na pokraj bankrotu. (K nim by sa pravdepodobne pridalo Belgicko a v tom horšom prípade aj niektoré ďalšie krajiny). Samotný grécky bankrot by európsky bankový sektor rozchodil (dokonca možno aj írsky a portugalský), taliansky a španielsky by však už bol nad jeho sily, a tak podľa nášho názoru eurozóna grécky bankrot nedopustí, kým sa nevytvorí mechanizmus, ktorý by obmedzil dopady gréckeho bankrotu.
A keďže eurobondy sú v súčasnosti aj vzhľadom na negatívne stanovisko nemeckého ústavného súdu nereálne (hoci súčasná kríza ukazuje, že všetky pravidlá sa dajú zmeniť), tak tým nástrojom bude euroval. Okrem jeho navýšenia pre podporu Talianska a Španielska pre prípad nárastu nedôvery sa bude Európa snažiť predovšetkým o navýšenie jeho flexibility, predovšetkým aby mohol rekapitalizovať banky. Keď budú  chcieť udržať Grécko v eurozóne, tak bude euroval musieť dodať kapitálovú injekciu minimálne gréckym bankám, ktoré sa stanú po gréckom bankrote vzhľadom na široké portfóliá gréckych dlhopisov okamžite insolventné a zbankrotované Grécko ich nebude mať z čoho rekapitalizovať (v opačnom prípade bude pre Grécko jedinou možnosťou ako zachrániť banky vystúpiť z eurozóny, vytvoriť si vlastnú centrálnu banku, ktorá by požičala gréckej vláde na rekapitalizáciu bánk). Určite by pritom neostalo pri gréckych bankách a kapitálové injekcie by potrebovali aj ďalšie banky, ostatne potvrdzujú to aj slová predstaviteľov MMF, že európsky bankový sektor je podkapitalizovaný.
Hoci v súčasnosti politici vo viacerých krajinách hrajú divadlo, považujeme za pravdepodobné, že tieto zmeny v eurovale napokon prejdú. Politikom ale nikto do hlavy nevidí a opak nie je možné vylúčiť. V prípade neschválenia nového eurovalu by tou inštitúciou snažiacou sa obmedziť dopady gréckeho bankrotu nebol nikto iný ako Európska centrálna banka, ktorá by v pude sebazáchovy v krajnom prípade podľa nášho názoru neváhala nakupovať štátne dlhopisy priamo na aukciách a nielen na sekundárnych trhoch, aby zabránila bankrotom a kolapsu bankového systému.
Ani väčší a flexibilnejší euroval ani nákupy ECB podľa nášho názoru nie sú dlhodobým riešením, je to len odkladanie problémov do budúcnosti, ktoré sa vrátia v ešte väčšej miere. Euroval nie je nič iné ako riešenie dlhu a dlhom a jeho životnosť určuje ochota investorov kupovať jeho dlhopisy, ktorá sa s každou ďalšou krajinou, ktorá do neho spadne, zníži. Monetizácia dlhu zo strany ECB prinesie infláciu a čím viac bude ECB tlačiť na pílu, tým je väčšie riziko úplnej straty dôvery v euro – hyperinflácie.
Čím viac sa nevyhnutná likvidácia nesplatiteľného dlhu bude odkladať do budúcnosti, tým budú ale náklady na ňu väčšie (či už v podobe haircutov, alebo inflácie v závislosti od politických rozhodnutí), keďže vzrastie objem dlhu, ktorý bude potrebné zlikvidovať a tým väčšia bude následná recesia. Najlepšie riešenie je podľa nášho názoru nechať veciam voľný priebeh a dopustiť bankrot insolventných krajín a bánk, ktorých neustála záchrana odčerpáva množstvo prostriedkov, ktoré sa dajú využiť ďaleko efektívnejšie, a následne začať odznova. To by do budúcna minimálne viedlo k zodpovednejšiemu prístupu k investíciám a snáď aj k prebudovaniu súčasného neživotaschopného bankového a monetárneho systému. Keď však už chcú vlády a centrálne banky napriek inflačnému ochrániť bankové vklady klientov (čím sa často euroval zdôvodňuje), tak nech ich vytlačia a vyplatia im ich priamo a zbytočne tak neživia nefunkčnú bankovú a aparatúru...
Zverejnené 22.11.2011 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c1-52921090-ake-budu-kroky-eurozony-v-pripade-grecka-span-class-koment-komentar-span)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára