Súčasná politika švajčiarskej banky SNB potvrdzuje, prečo žiadna papierová mena nemôže byť dobrou investíciou. Zo šialenej politiky popredných svetových centrálnych bánk – FEDu, ECB, Bank of England, ako aj Bank of Japan, ktoré zo vzduchu vytvárajú nové peniaze na nákup štátnych dlhopisov (a aj iných aktív) ťažil práve švajčiarsky frank, keďže švajčiarska centrálna banka sa do takýchto šialeností nepúšťala (až na zopár neúspešných intervencií na devízových trhoch, ktoré ale sterilizovala). Nedá sa povedať, že by frank rástol, ako to misinterpretujú médiá, najlepšie pomenovanie vývoja švajčiarskeho franku je, že zo všetkých mien ďaleko najmenej oslaboval. Dokumentuje to aj vývoj cien zlata, ktoré je zrkadlom sily papierovej meny, v švajčiarskych frankoch:
Ako je z grafu vidno, tak cena zlata vo frankoch, ktorá sa aj napriek prudkým rastom v poslednom roku v dolároch dlhodobo držala stabilná, tak po udalostiach z posledných dvoch týždňov prudko poskočila. Čo sa stalo? Švajčiarom začal vadiť silný (teda menej slabý) frank, ktorý podľa švajčiarskych predstaviteľov poškodzuje domácich exportérov a ohrozuje pracovné miesta. A tak sa SNB rozhodla po vzore svojich ďalších kolegov oslabovať svoju menu.
V sérii intervencií SNB najprv zrazila úrokové sadzby takmer na nulu, a rozhodla o navýšení vkladov v komerčných bankách najskôr z 30 mld. na 80, potom na 120 a napokon až na 200 mld. frankov. Na peňažnom trhu vo švajčiarsku sa tak v súčasnosti potuluje likvidita v objeme zhruba 40 % HDP krajiny, čo dokonca ďaleko presahuje tento pomer v USA či eurozóne. Navyše SNB otvorene hovorí o ďalších opatreniach, pokiaľ tieto zlyhajú, nevylučuje ani naviazanie franku na slabé euro.
O nutnosti tohto kroku si dovolím zapochybovať. Hoci silný frank znižuje kúpyschopnosť švajčiarskych exportérov, na druhej strane ich konkurencieschopnosti pomáha práve silná mena chráni pred globálnou infláciou, (ktorú rozpútali práve vyššie uvedené centrálne banky) čo naopak ich ekonomike v súčasnosti kedy vo svete kvôli vyšším cenám komodít kolabujú podnikové marže, a kvôli tomu smeruje globálna ekonomika do recesie, pomáha.
Kým v júni v eurozóne dosiahla medziročná zmena indexu výrobných cien 5,9 %, v Švajčiarsku bol naopak zaznamenaný pokles o 0,5 %, čo umožňuje švajčiarskym firmám ďaleko ľahšie dýchať ako tým v eurozóne (a aj inde vo svete). Ostatne o tom, že silná mena nie je až tak škodlivá, ako sa prezentuje, vypovedá švajčiarska miera nezamestnanosti, ktorá v druhom kvartáli dosiahla 3,03 %, najmenej od štvrtéhu kvartálu 2008, kedy sa spustila prvá recesia po páde Lehman Brothers.
Bohužiaľ, Švajčiari neodolali globálnemu trendu a vybrali cestou oslabovania švajčiarskeho franku a znižovania kúpyschopnosti úspor švajčiarskych občanov. SNB ukázala, že aj tá najkonzervatívnejšia centrálna banka má bod, kedy pristúpi k manipulácii vlastnej meny. Pripravila tak švajčiarsky frank o štatút „papierového zlata“ a definitívne potvrdila, že na finančných trhoch alternatívy k drahým kovom neexistujú.
Překontrolovat eToro, největší sociální investiční síť na světě, kde miliony klientů vydělávají kopírováním obchodních rozhodnutí našich nejlepších obchodníků.
OdpovedaťOdstrániťObchodujte kdekoliv - Váš čas je drahý. Obchodujte na počítači, tabletu a mobilu
227,651,647 - Otevřené obchody na eToro