piatok, 16. septembra 2011

ECB blafuje, grécky dlh bude akceptovať kým nepadne opona

Predstavitelia Európskej centrálnej banky v poslednom čase pri každej možnej príležitosti vyhlasujú, že by v prípade reštrukturalizácie gréckeho dlhu (či už mäkkej, alebo tvrdej) prestali akceptovať grécke štátne dlhopisy ako collateral (zábezpeku) pri refinančných operáciách. Toto stanovisko ECB potvrdil na svojej štvrtkovej tlačovej konferencii aj šéf ECB Trichet. Hoci by pokračovanie akceptovania gréckeho dlhu aj po reštrukturalizácii malo za následok ďalšie straty ECB a je dosť možné, že banka by potrebovala novú kapitálovú injekciu, alternatíva B je však pre ECB skutočne hororová a tak je možné považovať súčasné vyjadrenia vrcholových predstaviteľov ECB len za blaf, ktorým tlačia politikov na vyriešenie situácie, ktorá sa nedá vyriešiť nijako inak ako likvidáciou dlhu, t.j. bankrotom (alebo extrémne vysokou infláciou).
Ale poďme pekne od začiatku. Začneme tým, ako tento „skvelý“ intervencionistický výmysel zvaný bankovníctvo založené na frakčných rezervách funguje. Banky majú väčšinu svojich aktív viazaných dlhodobo (hypotéky, dlhopisy..), a hoci určitú smiešnu sumu  držia v rezervách, tak na financovanie svojich krátkodobých záväzkov (splatný krátkodobý dlh, výbery depozitov...) si požičiavajú z medzibankového trhu.  Samozrejme, pokiaľ sa jedná o grécke banky, ktoré majú nainvestovaných do dlhopisov defacto skrachovaného Grécka väčší objem ako majú kapitálu na vykrytie strát, tak im z medzibankového trhu nikto nepožičia. Tu ale prichádza biely rytier, ECB, ktorá požičiava  gréckym bankám prostriedky na splatenie krátkodobého dlhu (najväčšia sranda je, že väčšinu krátkodobého dlhu majú po vyplatení bankových veriteľov grécke banky voči ECB, takže ECB im požičiava, aby splatili krátkodobý dlh voči nej samotnej...).  Ako zábezpeku pritom grécke banky používajú práve grécke dlhopisy.
Podľa gréckej centrálnej banky si grécke banky takto v apríli požičali od ECB 86,8 mld. eur. Pokiaľ by ich nedostali, boli by insolventné, teda by skrachovali. A presne to isté by sa stalo aj v prípade, keby ECB prestala akceptovať dlhopisy Grécka ako zábezpeku za refinančné operácie, keďže pochybujem, že grécke banky majú dostatok kvalitných aktív, ktoré môžu byť použité ako zábezpeku (grécke štátne dlhopisy majú od ECB výnimku, za normálnych okolností je možné použiť len cenné papiere s minimálnym ratingom BBB- ) na splatenie minimálne 87 miliardových záväzkov.
Poďme v úvahe ďalej. Keď skrachujú grécke banky, tak ich krajina nebude mať z čoho rekapitalizovať, pretože je insolventná, a ďalšie desiatky miliárd eur potrebných na rekapitalizáciu bánk, ktoré by vyhnali dlh krajiny niekde k úrovniam 200 % by im už asi Európa nedala. A tak by už Grékov v eurozóne nedržalo absolútne nič a oveľa výhodnejšie by bolo pre nich vystúpiť z eurozóny a spraviť si vlastnú centrálnu banku, ktorá by peniaze, ktoré grécke banky nedostali od ECB, vytlačila. Samozrejme, Gréci by za to zaplatili obrovskou devalváciou a vysokou infláciou. Na druhej strane by sa ale výrazne podporila konkurencieschopnosť krajiny, ktorá je v súčasnosti pri fixnom kurze a neschopnosti znižovať platy mizivá.
Pokiaľ by ale Grécko vystúpilo z eurozóny, tak by sa začali veľké otrasy v európskom bankovom systéme. Tie by boli podstatne väčšie ako v prípade gréckeho bankrotu v eurozóne, pretože okrem tak či tak insolventnej gréckej vlády, by sa pri prepade kurzu novej meny výrazne zvýšil objem dlhu aj súkromným dlžníkom. Pokiaľ by drachma (alebo čokoľvek by už vzniklo), klesla voči euru o 50 %, tak by objem eurového dlhu gréckych domácností, podnikov, bánk... vzrástol na dvojnásobok. Záväzky voči gréckym inštitúciám by boli pravdepodobne splatné v novej mene, problém by ale bol v záväzkoch voči zahraničiu. Podľa minulotýždňovej správy Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), objem gréckeho štátneho dlhu, ktoré vlastnia európske banky mimo gréckych dosahuje 52,3 mld., spolu so súkromnou sférou je to vyše 136 mld., a pri započítaní potenciálnych položiek (garancie, deriváty...) dokonca viac ako 162 mld. eur. To by samozrejme pre gréckych súkromných veriteľov zarábajúcich v novej sume bola nesplatiteľná suma. Dajme tomu, že by z tejto sumy museli európske banky odpísať 50 % a európska banková kríza je na svete. Keby nedôvera preskočila aj na ďalšie problémové krajiny, a tie by nasledovali Grécko preč z eurozóny, tak by to zrejme bol pre mnohé európske banky rozsudok smrti. Nasledujúca tabuľka ukazuje, koľko gréckeho dlhu (súkromného, verejného, a aj potenciálnych záväzkov) majú banky v Európe celkovo, koľko v Nemecku a Francúzsku.

Je jasné, že pre ECB najlepšou alternatívou vyriešenie situácie bez gréckeho bankrotu. Tomu, že táto možnosť je reálna, už nemôžu veriť asi ani najväčší optimisti. A tak prichádza na rad druhá najlepšia alternatíva pre ECB a aj hlavnú os eurozóny Nemecko-Francúzsko, ktorých banky majú silnú expozíciu voči Grécku, – bankrot Grécka v rámci eurozóny, ktorý je pre ECB ďaleko, ďaleko prijateľnejší ako jeho vystúpenie z nej, a práve preto bude ECB požičiavať gréckym bankám v rámci refinančných operácií aj výmenou za dlhopisy, ktoré v tom čase bude celý svet považovať za toxické. A to až kým sa problémy nejako neututlajú (čo je menej pravdepodobné, lebo to by museli všetci ostatní začať znižovať výdavky, čo je pri neustálych protestoch takmer nemožné), alebo sa celý systém nezrúti a za kapitolou Európska menová únia padne opona.
Zverejnené 13.6.2011 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c3-52062380-kP0000_d-ecb-blafuje-s-greckymi-dlhopismi-span-class-koment-komentar-dna-span)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára