piatok, 16. septembra 2011

Najnovším nepriateľom eurozóny sú ratingové agentúry

Ako nám ukazuje história, tak vždy keď niečo nefunguje, najlepšie je vinu hodiť na niekoho externého. Keď sa v prvých mesiacoch minulého roka investori s vedomím, že neuvidia späť všetky svoje peniaze zbavovali gréckych dlhopisov, tak na vine nebolo Grécko, ktoré každoročne míňalo o niekoľko desiatok percent viac ako vybralo na daniach, ale tí, čo nechceli držať grécke dlhopisy, resp. nakupovali poistenia voči jeho bankrotu, a boli európskymi špičkami označovaní za špekulantov.  Napokon sa ukázalo, že najväčším „špekulantom“ bola grécka štátna banka Hellenic PostBank.

Dnes, keď už dlhová kríza pokročila, a zachraňované krajiny sa rozrástli na tri (pričom Španielsko a Taliansko sú na dobrej ceste ich doplniť), a Grécko prednedávnom delili od bankrotu len dni, tak už Európa nemôže viniť „špekulantov“, ktorí nechcú držať očividne bezcenné Grécke, Írske a Portugalské dlhopisy. A tak si Európa našla nového vinníka všetkých jej problémov – ratingové agentúry.
Po tom, ako minulý pondelok agentúra S&P oznámila, že pokiaľ banky akceptujú tzv. francúzsky návrh spoluúčasť súkromného sektora, tak to (úplne logicky) bude považovať za default (čím prinúti ECB v blízkej budúcnosti požičiavať gréckym bankám, ktoré sa zaručia s defaultovanými gréckymi dlhopismi) a v utorok agentúra Moody's znížila Portugalsku rating o štyri stupne do špekulatívneho pásma, sa na adresu ratingových agentúr spustila z európskeho tábora silná kritika:
„Musíme zlomiť oligopol ratingových agentúr“ (Wolfgang Schäuble)
„Ratingové agentúry sú trhoví hráči a tak nie sú imúnni voči trhovým cyklom, omylom a preháňaniam, ktoré s tým prichádzajú“ (José Manuel Barroso)
„Je jasné, že mala oligopolistická štruktúra nie je to, čo je žiaduce na úrovni globálnych financií“ (Jean Claude Trichet)
Najvtipnejšie na novom „nepriateľovi spoločnej Európy“ je, že ratingové agentúry už dnes asi okrem ECB a médií nikto nepočúva. Dokazuje to aj fakt, že na sekundárnych trhoch sa írske a portugalské dlhopisy už niekoľko mesiacov obchodujú na úrovni bankrotu, pričom všetky tri popredné agentúry majú na írske dlhopisy investičný rating a dve z troch aj na portugalské.
Pokiaľ by ste dnes chceli predať írske dlhopisy splatné v roku 2020 na sekundárnom trhu v nominálnej hodnote 100 eur, dostali by ste za ne zhruba 62,5 eur, v prípade portugalských by to bolo zhruba 64 eur, a pre porovnanie v prípade gréckych, o ktorých sa už otvorene hovorí o bankrote, je to len o niečo menej - 55 eur. Trh teda v prípade Portugalska a Írska počíta s haircutom (znížením nominálnej hodnoty) 30-40 %, kým ratingové agentúry na nich majú investičný rating. Pre porovnanie, španielskych dlhopisov, ktoré sú ďalšie v poradí v rebríčku nedôvery, by ste sa zbavili za viac ako 90 eur. (viď. graf)
Graf: Vývoj ceny dlhopisov GR (modrá), IE (biela), PT (zelená) a ES (červená) splatných v roku 2020

Európske politické špičky teda plačú na nesprávnom hrobe, a väčšou reguláciou ratingových agentúr, pre ktorú sa tu pomaly pripravuje pôda, dosiahnu len to, že dlhopis ktorý bude mať v očiach celého sveta nulovú hodnotu bude mať taký rating ako chce ECB, aby vytvorila ilúziu, že sa jej pri pôžičkách grécke, portugalské a írske banky zaručujú dlhopismi, ktoré majú nejakú hodnotu.
Zverejnené 11.7.2011 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c3-52277050-kP0000_d-najnovsim-nepriatelom-eurozony-su-ratingovky)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára