piatok 16. septembra 2011

Dlhový strop je tým najmenším problémom USA

Hoci médiá aj politici robia z debaty o americkom dlhovom strope hystériu, pravdepodobnosť jeho nenavýšenia je úplne minimálna, ide len o to, kto tento boj vyhrá z politického hľadiska. Naznačujú to aj finálne návrhy senátu, ktorý kontrolujú demokrati, a snemovne reprezentantov, ktorú naopak kontrolujú republikáni. Tie sú z ekonomického hľadiska dosť podobné: úsporné opatrenia rozložené do najbližších 10 rokov vo výške 3 bil. (R), resp. 2,7 bil. (D) USD, žiadne zvýšenie daní,  vytvorenie dvanásťčlennej komisie zodpovednej za implementáciu úsporných opatrení.
Problém je skôr v politike, kým demokrati chcú navýšiť dlhový strop jednorázovo, aby vydržal až do ďalšieho volebného obdobia, republikáni chcú, aby bol navýšený dvojfázovo a Obama sa musel pred voľbami vrátiť pred zákonodarcov o ďalšie navýšenie stropu s návrhmi nových úsporných opatrení, čo by vo voľbách nahralo skôr republikánom. Na druhej strane, keďže je problém politického charakteru, tak žiadna zo strán nechce byť zodpovedná za technický default krajiny, čo by jej politicky poškodilo ešte viac, a tak je pravdepodobnosť že dlhový strop nebude navýšený minimálna. Prinajhoršom sa rozhodne o jeho kozmetickom navýšení, ktorý kongresmanom kúpi ďalší čas na dohodu.
Podstatne väčším problémom USA je však trajektória dlhu, ktorý potrebuje krajina dostať pod kontrolu.
Vývoj amerického dlhu k HDP

A hoci sú doteraz prezentované plány na zníženie výdavkov o 2,7, resp. 3 bil. dolárov, čo predstavuje zhruba pätinu HDP, pomerne ambiciózne, o schopnosti Spojených štátov ich implementovať silno pochybujem. O úspešnosti Spojených štátov napĺňať dlhodobé fiškálne ciele veľmi jasne vypovedá nasledujúci graf, ktorý ukazuje prognózy deficitu verejných financií na fiškálny rok 2011 (t.j. október 2010-september 2011), v rozpočtoch na fiškálne roky 2007 – 2012 (v mld. USD).

Najväčším problémom (nielen) Spojených štátov nie je z môjho pohľadu dlhový strop, ale prehnaná spotreba, ktorá sa v rokoch 2001-2008 udržiavala za cenu rastu súkromného zadlženia a od roku 2009 za cenu rastu verejného zadlženia. A keď Spojené štáty začnú robiť úsporné opatrenia, tak si ekonomika bude musieť prejsť recesiou, ktorá vráti spotrebu do normálu. A keďže v čase, kedy dlhopisové trhy stále z nejakého bizarného dôvodu veria Spojeným štátom, že svoj dlh ufinancujú, politici nie sú príliš motivovaní k nepopulárnym opatreniam ktoré by viedli k recesii, skôr naopak, tak pochybujem, že sa krajine vytýčené ciele podarí dosiahnuť. Najmä keď v roku 2010 potrebovala krajina 3 doláre nového štátneho dlhu na rast HDP o jeden dolár. A k zníženiu ratingu krajiny tak podľa mojej mienky nedôjde v súčasnosti kvôli nenavýšeniu dlhovému stropu, ale v neďalekej budúcnosti práve kvôli jeho navýšeniu a budúcej dlhovej trajektórii.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára