Bernanke nevie vysvetliť vlastné zlyhanie

„Nemáme presné vysvetlenie, prečo naďalej pretrváva slabšie tempo ekonomického rastu.“ Aj táto veta odznela minulú stredu na tlačovej konferencii po zasadnutí americkej centrálnej banky FED z úst jej šéfa Bena Bernankeho.

Tak keď ho nemá on, tak ja ho skúsim priblížiť – sú to úsporné opatrenia v podnikovej sfére v reakcii na prepad podnikových marží v dôsledku nafukovania cien komodít (o ktorých som prednedávnom písal tu). A za rast cien komodít nie je zodpovedný nikto iný než Bernanke so svojím FEDom a jeho kumpánmi v ďalších centrálnych bankách (predovšetkým v PBOC), ktorých natlačené peniaze (ehm, pardon, dodávanie likvidity) posúvali ceny komodít prudko nahor.

Signálov toho, čo sa v ekonomike deje, je neúrekom. Stačí sa pozrieť napríklad na ISM indexy americkej výrobnej a nevýrobnej dôvery, v rámci ktorých sú zverejňované aj komentáre podnikov z jednotlivých sektorov ekonomiky na súčasný vývoj. V májových reportoch sa objavili aj nasledovné:

• Tlak na rast cien chemikálií sa zvyšuje, tlačia ho ceny vstupných surovín a transportu. (chemické výrobky)
• Dopyt ostáva silný, na druhej strane je však inflácia očividná, a to pri každom nakúpenom materiáli. (papierové výrobky)
• Biznis ide OK. Ceny palív a dostupnosť nákladných automobilov však začínajú byť negatívnym faktorom nášho dodávateľského reťazca. (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a lov)
• Neistota na komoditných trhoch, predovšetkým pri ropných a palivových produktoch, vytvára tlak a núti nás škrtať, keďže hľadáme stabilitu. Očakávame, že zvyšok roka 2011 a minimálne prvé dva kvartály roku 2012 budú turbulentné. (maloobchod)
• Volatilné ceny komodít nepriaznivo doliehajú na výrobcov mäsových a mliečnych výrobcov, rastúce ceny palív sú problémom pre mnohých. (veľkoobchod)

Rastúce ceny vstupov dokáže podniková sféra pretlačiť pri slabom spotrebiteľskom dopyte a vysokej konkurencii na konečných spotrebiteľov len veľmi obmedzene a výrazne jej klesá ziskovosť. Aspoň čiastočne sa tento trend snažia zvrátiť úspornými opatreniami. A koleso sa pomaly roztáča, podniková sféra nakupuje menej, čím tlačí nadol tržby svojich dodávateľov, čo aj ich núti k úsporným opatreniam.

Tie už (predovšetkým v USA) začínajú byť aj personálneho charakteru, naznačuje to aj pravidelná týždňová štatistika nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti, ktorá je mierou počtu ľudí, ktorí prišli v USA o prácu. Nové žiadosti sa už jedenásty týždeň v rade držia nad 400 tisíc a pohľad na doleuvedený graf len potvrdzuje, že v USA v posledných týždňoch prichádza o prácu viac ľudí ako začiatkom roka.

Bernanke, samozrejme, nemôže pripustiť, že ekonomické spomalenie je dôsledkom súčasnej politiky FEDu, pretože by musel pripustiť vlastné zlyhanie. A tak sa hrá na mŕtveho chrobáka, ktorý nevie prečo, prišlo ekonomické spomalenie a podľa ktorého je komoditná inflácia dôsledkom všetkého iného (sucha v Rusku, nepokojov v arabskom svete, silného dopytu z rozvojového sveta...) ako politiky FEDu.

Ale v súčasnosti má jeden dôvod na radosť – ceny komodít začali klesať. Opäť však za tým nie je nič magické a nevysvetliteľné, ale slabší dopyt v dôsledku ekonomického spomalenia. Ceny komodít teda klesajú kvôli tomu, že ekonomika ide do hája, teda z kaluže do blata. A keďže ceny komodít začínajú byť na ústupe a západné ekonomiky chrlia jedno horšie číslo za druhým, tak budú mať centrálne banky opäť dôvod tlačiť peniaze, aby podporili ekonomiku, ktorá z nejakých im neznámych príčin spomaľuje.

Zverejnené 27.6.2011 na http://www.finweb.sk/