Štvrtková tlačová konferencia ECB skončila totálnym fiaskom. Keď guvernér Trichet vytiahol z talóna svoj najväčší tromf a na otázku ohľadom nakupovania štátnych dlhopisov odpovedal, že by nebol prekvapený, keby sa niečo udialo ešte pred skončením tlačovej konferencie, tak celý svet bol aj vzhľadom na pohyby na dlhopisových trhoch počas tlačovej konferencie v tom, že ECB vytiahla zbrane najťažšieho kalibru a začína nakupovať talianske dlhopisy.
Reakcia trhov však bola diametrálne odlišná, ako očakávala ECB a v reakcii na to, že situácia je tak vážna, že ECB musí nakupovať talianske dlhopisy, sa spustili výpredaje. Následne ECB vypustila cez „traderov“ správu, že nakupovala len írske a portugalské dlhopisy, čo už absolútne nedáva logiku, pretože tým de facto ukázala, že vo štvrtok strieľala slepými nábojmi a „nemá gule“ otvoriť Pandorinu skrinku nákupu talianskych a španielskych dlhopisov, ktorých nákupy nemá šancu sterilizovať, ako to robila pri gréckych, írskych a portugalských dlhopisoch. Nechápem, čo si pri tom páni z ECB mysleli, pretože toto nie je v žiadnom prípade niečo, čo by malo nervóznych obchodníkov upokojiť.
Pri pohľade na to, čo sa udialo s výnosmi talianskych a španielskych dlhopisov, a úplnú nelogickosť nákupu čisto portugalských a írskych dlhopisov (ktoré to mimochodom vôbec nepotrebujú, lebo sa financujú z eurovalu a nie z finančných trhov), však mám podozrenie, že sa v skutočnosti udalosti mohli odohrať úplne inak.
Vrchný obrázok ukazuje výnosy z desaťročných talianskych a spodný z desaťročných španielskych dlhopisov. Ako je vidno, tak počas štvrtkovej tlačovej konferencie výrazne klesli výnosy z talianskych dlhopisov, ale zo španielskych nie. Nakoľko sú výraznejšie výkyvy vo výnosoch dlhopisov oboch krajín v poslednej dobe výrazne korelované, tak v tom čase niekto nakúpil nemalý objem talianskych dlhopisov ale španielskych nie, čo je neobvyklé.
Ten niekto mohla byť pokojne ECB s cieľom demonštrovať svoju silu, ako to aj pôvodne vyzeralo (to vysvetľuje aj to, prečo nenakupovala španielske dlhopisy). A sled udalostí mohol byť nasledovný: Keď predstavitelia ECB videli, akú jej nákupy talianskych dlhopisov našli odozvu, tak spanikárili a dali na trhy echo, že nakupovali len írske a portugalské dlhopisy, a nie talianske, aby si kúpili trochu času. Samozrejme, írske a portugalské dlhopisy ECB nakupovala, čo ukazuje aj vývoj ich výnosov, dôvodom môže byť zahmlenie skutočného objemu nakúpených talianskych dlhopisov, keďže ECB vykazuje týždenne len objem nakúpených dlhopisov a nie štruktúru, verejnosť sa tak nemá šancu dozvedieť, koľko z ktorých dlhopisov ECB nakúpila (pokiaľ by nakúpili čisto talianske, tak by to bolo jasné).
Problém je však v tom, že na to, aby ECB pohla výnosmi z talianskych dlhopisov, musela by nakúpiť podstatne väčší objem ako írskych a portugalských dlhopisov, čo by bolo vo výkazoch nákupov dlhopisov ECB zverejňovaných každý pondelok vidieť. A tak napokon o deň neskôr prišla ECB s riešením, ako nevyzerať úplne hlúpo a dohodla sa s Talianskom, že budú nakupovať jeho dlhopisy výmenou za ďalšie úsporné opatrenia. A nakoľko dátum prebehnutia platby za nakúpené dlhopisy nemusel byť v minulom týždni, ale v tom súčasnom, ako potvrdil sám Trichet na tlačovej konferencii, tak ECB väčší objem nakúpených dlhopisov môže vykázať pokojne až budúci pondelok a môže tvrdiť, že ich nakúpila až začiatkom tohto týždňa po dohode s Talianskom, a nie uplynulý štvrtok.
Či sa ale udial prvý scenár, alebo mnou načrtnutý konšpiračný scenár, je v konečnom dôsledku úplne jedno. ECB svojím chaotickým konaním ukázala, ako sa nemá robiť intervencia, a to čo sa udialo, je len dôkazom jej bezradnosti so súčasnou situáciou a že hra na euro sa môže onedlho skončiť, a to či už inflačne alebo rozpadom eurozóny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára