Vodu kážu, a víno pijú. Asi
tak by sa dala označiť schyzofrénia eurokratov sediacich v Bruseli, ktorí
očakávajú od celej Európy úsporné opatrenia, sami ale naopak vyžadujú od členských
krajín viac peňazí pre svoje programy. A to dokonca o 6,8 %. Argumentujú
to tým, že sú to práve oni, ktorí dokážu najlepšie vytvárať podmienky pre
lepšiu konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest pre EÚ.
Aj keď ohliadnem od toho, že čím
ďalej je rozhodovací orgán od miesta použitia zdrojov, tak tým neefektívnejšie
ich míňa, a tá vzdialenosť je v prípade Bruselu najväčšia aká
v Európe môže byť, tak z môjho pohľadu žiadne prerozdeľovacie
programy na paneurópskej úrovni nepomôžu
dlhodobo podporiť zamestnanosť a ani konkurencieschopnosť Európy. Obávam
sa, že dôsledok ich krokov bude presne opačný.
Zdroje, ktoré pôjdu do Bruselu
totiž nepadajú z neba, ale budú zobraté od súkromnej sféry, ktorej
následne ostáva menej na spotrebu a investície. Tieto zdroje budú následne
skrz eurofondy a iné paneurópske inštitúcie presmerované do projektov,
ktoré by sami od seba nikdy nevznikli, pretože prinášajú nízky úžitok na
investované euro. Zlikvidovanie pracovného miesta, ktoré by na trhu vytvorila
súkromná sféra, skrz zdanenie, a vytvorenie pracovného či praktikantského
miesta, ktoré by na trhu neprežilo, pretože o tento typ produktu či služby
nie je záujem, ale nemá potenciál podporiť konkurencieschopnosť. Práve naopak
vedie to k ešte horšej alokácii zdrojov a zníženiu konkurencieschopnosti.
Podobne to nepomôže ani
zamestnanosti mladých, čo je ďalšou programovou prioritou EÚ. Vytvorenie
praktikantského miesta na službu alebo produkt, o ktoré na trhu nie je
záujem, nemá potenciál výraznejšie vylepšiť východiskovú pozíciu mladého
človeka na trhu práce. Keďže takéto pracovné miesto potrebnú prax mladému
človeku nedodá, tak jediné čo tým získa je lepší životopis. To ale môžu rovno v
Bruseli rozdávať falošné potvrdenia o dvojročnej praxi, bude to mať
rovnaký efekt, navyše náklady budú neporovnateľne nižšie.
A to ešte nehovorím
o tom, že sa v Bruseli k dodatočnému prerozdeľovaniu naverbuje
armáda solídne platených úradníkov, ktorí nevytvárajú žiadne hodnoty. Práve
naopak, sú konzumentmi hodnôt vytvorených súkromnou sférou. Čím viac sa však
bude armáda úradníkov rozrastať na úkor ľudí vytvárajúcich produkty
a služby žiadané na trhu, tak tým menej ľudí bude pracovať na vytváraní
prosperity pre celú spoločnosť.
Pokiaľ chce EÚ podporiť
konkurencieschopnosť a vytváranie udržateľnej zamestnanosti, tak by mala
práve znižovať mieru prerozdeľovania a znižovať svoj dosah na ekonomiku.
Tá si nevyhnutne musí prejsť recesiou, ktorá ju vyčistí od nefunkčných
investícií, ktoré odčerpávajú zdroje, a ktoré existujú len vďaka dlhodobo
neudržateľným stimulom vlád a centrálnych bánk. Súkromná sféra následne
prealokuje vrátené zdroje a začne produkovať tovary a služby po ktorých je
reálny dopyt od ľudí a nie to, čo chcú centrálni plánovači z Bruselu
a z jednotlivých členských krajín.
Požiadavka Bruselu na navýšenie
zdrojov v čase kedy sa majú ostatní uskromňovať svedčí o tom, že ľudia
na čele EÚ začínajú prepadať megalománii, že sú to práve oni, ktorí dokážu
súčasnú situáciu vyriešiť a tým stále viac uzatvárajú do vlastnej
izolovanej bubliny, v ktorej si nahovárajú, že ich riešenia spasia Európu.
Realita však hovorí o niečom úplne inom, viaceré indikátory naznačujú, že
aj napriek Bruselskému prerozdeľovaniu smeruje eurozóna aj EÚ do recesie, z fiškálneho
kompaktu, ktorý mal byť iný ako pakt stability, už Španielsko dostalo výnimku,
a euroval, ktorý rozhádal pol Európy je voči nedôvere na dlhopisových trhoch
neúčinný.
S jedlom rastie chuť,
a čím viac bude Európa nenásytné Bruselské monštrum živiť, tak tým horšie
pre Európu to môže dopadnúť...
Zverejnené 30.4.2012 v printe Hospodárskych novín (pod pianom: http://hnonline.sk/nazory/c1-55647050-bruselske-monstrum-potrebuje-dietu)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára