streda 9. mája 2012

Marshall by sa v hrobe obracal...


Európa prehráva boj so závislosťou na dlhu. Keď eurokrati zistili, čo bolo niektorým dávno jasné, že so znižovaním dávok nového dlhu smeruje dlhom prefetovaná ekonomika do recesie, tak si jeho novú dávku odôvodnili potrebou investovať do ekonomického rastu. Európa teda síce bude konsolidovať bežné rozpočty, navyšovať ale bude kapitálové rozpočty a dlh bude veselo rásť ďalej. Akurát Európa dúfa, že tentokrát to bude inak, a HDP bude rásť rýchlejšie ako dlh. Lenže nebude...

Keď sú ale investície financované dlhom neefektívne minuté, tak dlh rastie rýchlejšie ako HDP. Z toho mi vychádza, že Brusel hodlá míňať peniaze efektívne. To ale už  zo svojej podstaty nedokáže, pretože aj pri prerozdeľovaní prostriedkov podľa najlepšieho vedomia a svedomia nemôžu úradníci z Bruselu vedieť, čo najviac a pri akej cene prináša úžitok pre ľudí a týmpádom aj najväčšiu prosperitu pre spoločnosť. Navyše, keď sa presunieme z ideálneho sveta do reálneho a začleníme do tejto rovnice aj gorilie skupiny nacicané na každú úroveň prerozdeľovania týchto peňazí,  tak je ešte jasnejšie, že to nebude fungovať.

Pomerne populárnym sa stalo porovnávanie tohto nového zázračného európskeho nápadu, ktorý pretláčajú vysokí predstavitelia EÚ Barroso, Van Rompuy, ako aj pravdepodobný víťaz francúzskych volieb Hollande, či séf ECB Draghi, s Marshallovým plánom, ktorý pomohol pri obnovovaní vojnou zničenej Európy. To je ale z môjho pohľadu silné kafe. Keď opomeniem politické a biznis pozadie pôvodného Marshallovho plánu, tak jeho účelom bolo poskytnúť Európe vojnou zničený kapitál a nie riešiť dlhový bordel s ním súvisiace zlé využívanie kapitálu. Pre praktickú ilustráciu si pod kapitálom predstavme napríklad stavené stroje. Problémom povojnovej Európy bolo, že nemala stavebné stroje, dnešná Európa tie stavebné stroje má, a dokonca dosť, akurát sa využívajú na stavanie stavieb na dlh, ktoré si nezarobia na to, aby ten dlh dokázali splatiť. A Európa to namiesto opustenia nerentabilných stavenísk chce riešiť otváraním ďalších stavenísk financovaných novým dlhom.

Už som podobné video k nejakému môjmu článku dával, ale keďže opakovanie je matkou múdrosti, tak sa pozrime, ako dopadlo investovanie do ekonomického rastu v Číne:

Celé toto stavanie budov, v ktorých nikto nebýva, ciest, po ktorých nikto nechodí, či letísk, z ktorých nikto nelieta v Číne odštartoval  podobný „Marshallovplán“ v novembri 2008, ktorý bol taktiež zameraný na rast a investície do infraštruktúry. Keď budú politici tento rastový kompakt, ako ho nazýva Draghi, na júnovom eurosummite prezentovať, tak na prípadné porovnanie s Čínou samozrejme zareagujú, že v Európe to bude inak, lebo Európa nie je Čína. Podobne ako podľa nich Írsko nebolo ako Grécko, Portugalsko ako Írsko s Gréckom, či Taliansko a Španielsko ako spomínané tri krajiny...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára