O (ne)životaschopnosti insolventného európskeho bankového sektora vypovedá narastajúca frekvencia záchranných operácií. Hoci sa v posledných dňoch hovorilo predovšetkým o americkom FEDe, ktorý znížením úročenia na dolárové swapy s ECB umožnil minimálne 34 európskym bankám zaobstarávať si doláre na refinancovanie dolárového dlhu za výhodnejších podmienok ako si dokázali požičiavať z medzibankového trhu, čo im znížilo úrokové náklady, bola to predovšetkým ECB, ktorá znížením požiadaviek na kolaterál pri refinančných operáciách predĺžila životnosť viacerým európskym bankám.
Po novom si budú môcť európske banky od ECB požičať peniaze aj za aktíva kryté hypotékami či pôžičkami malým a stredným podnikateľom s ratingom minimálne A-. Doteraz mohli do ECB založiť takéto aktíva len s ratingom AAA, takže im pribudlo celých šesť ratingových stupňov použiteľného kolaterálu. Čo to znamená? V prvom rade to, že keby toto platilo pred dva a pol mesiacmi, tak by Dexia ešte pravdepodobne bola pri živote.
Vtipné je, že európski regulátori určujú rizikovosť bánk podľa Core Tier 1 ukazovateľa kapitálovej primeranosti (súčet akciového kapitálu a nerozdeleného zisku v pomere k rizikom váženým aktívam) ukazujúceho schopnosť bánk vykrývať straty a neberú pritom do úvahy využitie finančnej páky, teda pomer dlhu k imaniu, ktoré ukazuje riziko neschopnosti refinancovať svoj dlh. Potom pre nich vznikajú trápne situácie, kedy ani nie 3 mesiace po zverejnení záťažového testovania je znárodnená Dexia, ktorá sa umiestnila rebríčku bezpečnosti medzi 90 európskymi bankami na 13 mieste (viď obrázok), medzi najväčšími bankami dokonca rebríček vyhrala. Obdobná vec sa stala v roku 2010, kedy tiež niekoľko mesiacov po tom, čo bez problémov prešli záťažovým testovaním, boli znárodnené írske Allied Irish Banks a Bank of Ireland.
Core Tier 1 Capital Ratio testovaných európskych bánk pri negatívnom scenári:
Zdroj: EBA
Čo sa stalo v prípade Dexie? Banky v systéme frakčných rezerv požičiavajú predovšetkým dlhodobo, pričom nemalú časť svojich záväzkov majú splatných krátkodobo. Na ich splatenie si potom požičiavajú predovšetkým z medzibankového trhu. Keď ale banke nikto nechce nikto požičať v obavách, že peniaze neuvidí späť, tak sa obráti ako k veriteľovi poslednej inštancie k ECB, ktorá po založení kolaterálu poskytne vo svojich tendroch koľko potrebuje na splatenie splatných záväzkov. Potom nastáva situácia, kedy sa banka zmení na zombie banku a prežíva len vďaka tomu, že jej ECB požičiava na to, aby splatila starý dlh voči ECB. Tomuto sa dnes hovorí „trhová ekonomika“.
Problém ale nastáva, keď banka nemá dostatok kvalitného kolaterálu, ktorý by založila u ECB výmenou za pôžičku a presne na tom stroskotala Dexia. V čase štátnej záchrany mala podľa Financial Times použiteľný kolaterál len vo výške 20 mld. eur, pričom potrebovala refinancovať splatný dlh väčšej výške. Keby ale platili dnešné jemnejšie podmienky, tak by si pravdepodobne Dexia aj naďalej mohla požičiavať od ECB. Takto ale museli prísť belgická, francúzska a luxemburská vláda, ktoré jej zagarantovali nový dlh do objemu 90 mld. eur na financovanie splatného dlhu.
Síce je to pekné, že sa znížením použiteľného kolaterálu pomôže viacerým bankám, na druhej strane ale môže (a aj bude) ECB multiplikovať eurá za aktíva s minimálne pochybnou kvalitou, čo môže ešte viac zatlačiť na znehodnotenie meny, ktorú máme v peňaženkách. Je pravda, že už v súčasnosti požičiava za grécke, portugalské a írske štátne dlhopisy, aby sa udržali pri živote banky z týchto krajín, ich celkový objem je však v porovnaní s objemom aktív, ktoré sa ECB pred dvoma týždňami rozhodla akceptovať nízky.
Za čo všetko je možné dnes dostať peniaze od ECB, ukazuje príklad španielskej sporiteľne Bankia, ktorá si od ECB požičala založením úveru pre Real Madrid na kúpu Christiana Ronalda. Pokiaľ by sa teda stal insolventným Real Madrid a aj Bankia, tak by Ronaldo skončil vo vlastníctve ECB. Vzhľadom na to, že nemalé množstvo futbalových klubov kupuje hráčov na dlh a v problémoch je mnoho bánk, ktoré im na to požičiavali, tak v prípade bankovej krízy teda nie je vylúčené, že ECB postaví tím do Ligy Majstrov. A to ešte platili staré požiadavky na použiteľný kolaterál. Ich uvoľnením vôbec nie je vylúčené, že ECB bude bankám požičiavať založením úveru na kúpu niektorého z našich reprezentantov.
Od časov, kedy boli vydávané peniaze len za zlato (prípadne iné kovy), sme sa teda „pokrokom“ prepracovali až do doby, kedy sú peniaze vydávané založením nielen Christiana Ronalda, ale už možno aj nejakého slovenského futbalového reprezentanta, a možno nie sme ďaleko od doby, kedy bude ECB požičiavať eurá na dobré slovo...
