Podobne ako finančné trhy prestali veriť Grécku, môžu pokojne prestať veriť aj ďalším krajinám
Neschopnosť európskych politikov spraviť výraznejšie rozhodnutie ohľadom Grécka dostáva eurozónu na pokraj rozpadu. Dvojciferné úroky prakticky odstavili Grécko od možnosti požičiavať si na finančných trhoch a Grécko sa tak bez pomoci zvonka nachádza dva týždne pred bankrotom, keďže má 19. mája splatný dlh vo výške vyše 8,5 mld. eur.
Teatrálne pôsobiace výstupy zo stretnutí predstaviteľov eurozóny (ktoré sa v poslednom čase konávajú niekoľkokrát do týždňa) vzbudili obavu aj o osud ďalších vysoko zadlžených krajín, ktorým to začali investori spočítavať v podobe vyšších úrokov a ratingové agentúry v podobe zníženia ratingov na záväzky (Portugalsko, Španielsko). V uplynulom týždni sa vyšplhali úroky na desaťročné portugalské a írske dlhopisy nad úroveň 5 % a sú v súčasnosti tam, kde úroky na grécky dlh pred piatimi mesiacmi po odhalení falšovania štatistík.
Znamená to jediné, a to že bez ráznych krokov, ktoré by finančné trhy presvedčili, že eurozóna to myslí s prežitím vážne (o nich som na finwebe písal pred niekoľkými týždňami: http://finweb.hnonline.sk/c3-40811470-kP0000_d-grecko-posuva-eurozonu-do-dalsej-vyvojovej-etapy), sa začne domino rúcať a ďalšia existencia eura začne byť podmienená pôžičkami pre Írsko a Portugalsko, časom možno aj pre Španielsko a Taliansko. O tom, že Grécko pomoc dostane, vôbec nepochybujem. Okrem obnovenia aspoň čiastočnej dôvery voči euru, majú totiž nemecké a francúzske banky v Grécku napožičiavaných zhruba 120 mld. eur, takže osud Grécka nemôže byť minimálne týmto dvom európskym mocnostiam ľahostajný.
V čom však eurozóna môže zlyhať, je vytvorenie pravidiel, za akých podmienok v budúcnosti dostanú problémové krajiny pomoc, a zároveň systému pravidiel prísnych trestov pre krajiny, ktoré si budú z paktu stability robiť trhací kalendár, ktorý by znížil pravdepodobnosť platbyneschopnosti krajín do budúcna (v tom mi príde celkom konštruktívny Merkelovej návrh dočasného odobratia hlasovacieho práva).
Zaviazanie sa k prípadnej ďalšej pomoci a vládne šetrenie sú však témy, ktoré voliči nepočúvajú radi, čo môže ich prijatie skomplikovať. A tlak verejnej mienky je mimoriadne silný, čo ukázali s nadchádzajúcimi voľbami v Severnom Porýní-Westfálsku aj Merkelovej antigrécke vyhlásenia, ktoré boli jedným z hlavných spúšťačov výpredajov minulotýždňových výpredajov dlhopisov ďalších problémových európskych krajín.
Keď sa to nestane, tak podľa môjho názoru finančné trhy časom pri pokračujúcich vysokých deficitoch južných krajín úplne prestanú veriť podobne ako Grécku aj ďalším krajinám a môže to byť spúšťačom dlhovej krízy (samozrejme, ten môže časom prísť aj od inokadiaľ než z eurozóny, v súčasnosti je však úroveň štátneho zadlženia kritická najmä v eurozóne). Prvé by išli pravdepodobne na odstrel Portugalsko a Írsko (onedlho aj Španielsko a Taliansko), čo by prinútilo krajiny eurozónu v záujme udržania zoskupenia pohromade poskytovať ďalšiu pomoc, tá by však už mohla byť pre mnohé vlády politickou samovraždou a v jednom momente by už pomoc neprišla, čo by osud eurozóny asi definitívne spečatilo.
Dominový efekt by následne neochotu finančných inštitúcií financovať štátne dlhy rozšíril aj na ďalšie krajiny, z ekonomických mocností by si pravdepodobne finančné trhy zobrali ako prvé na mušku britské dlhopisy, keďže Británia bude už druhý rok hospodáriť s dvojciferným deficitom a jej štátne zadlženie sa blíži k 100 % HDP. Pokiaľ by ani po týchto varovaniach nezačali krajiny šetriť, tak by ako posledná inštancia opäť zaúradovali centrálne banky. Ich jediným receptom na platby neschopnosť dlžníkov (či už sú to štáty, hypotekárny dlžníci, alebo iné subjekty), ktorú oni sami lacnými peniazmi spôsobili, je však len ďalšie tlačenie peňazí a odkladanie problémov do budúcna, ktoré sa raz vrátia s ešte s horšími dozvukmi.
Zverejnené 3.5.2010 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c3-43082590-kP0000_d-bez-setrenia-caka-svet-dominovy-efekt)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára