utorok, 8. februára 2011

Keď už ani stimulácia nefunguje...

Centrálne banky a vlády po celom svete sa snažia nimi vytvorené bubliny riešiť ich opätovným nafukovaním, na americkom trhu s bývaním však narazili na prekážku.

Americká vláda a centrálna banka vyvíjajú obrovské úsilie na oživenie trhu s bývaním. FED sa vykupovaním toxických aktív od hypotekárnych agentúr snaží obnoviť ich ochotu rozdávať hypotéky a nákupom štátnych dlhopisov s dlhodobou splatnosťou snaží držať hypotekárne sadzby čo najnižšie. Už aj tak atraktívne hypotéky sa snaží ešte viac zatraktívniť vláda poskytovaním daňových úľav pri kúpe domu. Pôvodný program daňovej úľavy 8 tis. dolárov pre prvokupujúcich bol v novembri predlžený do apríla a dokonca rozšírený o daňovú úľavu 6 500 dolárov pre záujemcov o nové bývanie, ktorý vlastnia dom päť a viac rokov. Konečný účet tejto stimulačnej show sú desiatky miliárd dolárov pre amerických daňových poplatníkov a stovky miliárd natlačených dolárov pre FED, efektom je naopak februárový najnižší počet predaných nových domov v histórii.

Ten podľa môjho názoru nie je pri súčasnom miernom raste americkej ekonomiky ani tak následkom až tak slabého dopytu, ale stále vysokých cien domov. Tie sa snaží vláda spolu s FEDom zubami-nechtami držať čo najvyššie v záujme zamedzenia ďalších strát v bankovom sektore v dôsledku precenenia domov, ktoré boli pri hypotékach založené (samozrejme aj s tým súvisiacemu preceneniu problémových hypotekárnych derivátov). Vo februári, kedy sa v Spojených štátoch predalo najmenej nových domov v histórii (308 tis. anualizovane), bola priemerná cena nového domu podľa amerického úradu pre sčítanie obyvateľstva 282 tis. dolárov, čo je stále o zhruba tretinu viac ako v roku 2001 (a to aj napriek pádu o takmer 15 % z maxím v roku 2007), kedy FED znížil úrokové sadzby z 6 % na 1,75 %, čím naštartoval vysoký pokles úrokov na hypotéky a spustil masívnu hypotekárnu expanziu vedúcu k bubline na trhu s bývaním. Ceny domov na sekundárnom trhu boli vo februári v porovnaní s rokom 2001 vyššie zhruba o 15 %.

Pokiaľ chce FED a americká vláda aby sa na trh s bývaním vrátili kupujúci, tak by mali nechať padnúť ceny domov na takú úroveň, ktorá bude pre kupujúcich atraktívna. Keď sa raz niečo nafúkne, musí sa zákonite sfúknuť. To však zjavne tieto inštitúcie nechcú počuť a snažia sa dôsledky prasknutia hypotekárnej bubliny riešiť jej opätovným nafukovaním, čím si len koledujú do budúcna o ďalšie problémy. Tie sa opätovne vrátia, a to vtedy, keď na rast cien, ktorý sám zapríčinil, bude musieť FED zareagovať prudším zvýšením úrokových sadzieb, a pri vysokých hypotekárnych sadzbách sa z trhu s bývaním vytratia kupujúci.

Škodlivosť týchto opatrení o to väčšia, že zatraktívnením domov s nafúknutými cenami sa vyťahujú z peňaženiek ľudí prostriedky, ktoré by boli za normálnych okolností minuté na produkty z iných odvetví, v ktorých dokážu spoločnosti efektívnejšie hospodáriť a to pri menej skreslených cenách, a tie sú tým pádom týmito adresnými stimulačnými opatreniami poškodené. Dočasne síce môžu priniesť pozitívny efekt (ako v druhej polovici roka 2009), v nezanedbateľnej miere sa však jedná o stimuláciou podporený predbehnutý dopyt, ktorý sa začína postupne strácať a po ukončení daňových úľav môže uštedriť trhu s bývaním ďalšiu ranu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára