streda, 9. februára 2011

Spojené štáty potrebujú na rast HDP o jeden dolár 3,7 dolára nového dlhu

Podľa minulotýždňových údajov rástla americká ekonomika vo štvrtom kvartáli oproti predošlým trom mesiacom anualizovane o 3,2 %. Tento „headline“ síce zaostal za očakávaniami na úrovni 3,5 %, príjemne však prekvapila jeho kompozícia – spotreba domácností, tradičný motor americkej ekonomiky, rástla medzikvartálne o 4,4 %, naopak „nezdravá“ zmena zásob, ktorá v posledných kvartáloch významne ťahala HDP nahor, bola negatívna. Pre mnohých bol tento najrýchlejší medzikvartálny anualizovaný rast spotreby od prvého kvartálu 2006 správou, že kríza je definitívne zažehnaná a oživenie americkej ekonomiky naberá na obrátkach.
Keď však čítame medzi riadkami, dôvod na otváranie šampanského ani zďaleka neexistuje. Zadlženie amerických domácností je stále nad úrovňami 90 % HDP a podľa údajov FEDu objem úverov v ekonomike klesá už desať kvartálov v rade, čo znamená, že Američania viac splácajú staré úvery ako si berú nové, logicky by im teda malo ostať menej na spotrebu. Prečo teda spotreba rastie? Takmer výhradne vďaka dvom inštitúciám – FEDu, ktorý svojou politikou nízkych úrokových sadzieb umožňuje refinancovať Američanov staré dlhy za nízke splátky, a vďaka americkej vláde, ktorá sa exponenciálne zadlžuje a jej dlh sa v súčasnosti pohybuje tesne pod hranicou 100 % HDP.
Každému však je jasné, že FED je smerom nadol čo sa týka úrokov limitovaný nulou, a tak už je priestor pre jeho priamu podporu americkej spotreby minimálny. Ale ako je na tom americká vláda? Výsledky HDP sa nám snažia povedať, že americká vláda vo štvrtom kvartáli prispela k rastu HDP záporným číslom, keďže jej výdavky medzikvartálne klesali anualizovane o 0,6 %. Toto číslo vyvoláva mylný dojem, že americká vláda šetrí, a to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, medzikvartálny pokles štátnych výdavkov vôbec neznamená, že predtým neboli vysoké, naopak v treťom kvartáli boli najvyššie v histórii. Podstatne viac navyše toto číslo skresľuje fakt, že nezahŕňa transferové platby, ako napríklad podporu v nezamestnanosti, či štátne dôchodky, v ktorých diera medzi príjmami a platbami každým kvartálom narastá (viď. graf) a vláda ju musí vypĺňať novým dlhom
Vývoj kvartálnych transferových platieb (modrá), alikvótnych príjmov (zelená) a deficitu bilancie transferových platieb (červená)

Keď sa chceme pozrieť na to, v akej miere prispieva k rastu HDP štátne zadlžovanie, tak ich musíme porovnať v nominálnych veličinách. A v tomto porovnaní z toho americká ekonomika vychádza naozaj zle, keďže kvartálny nárast dlhu naďalej vysoko prevyšuje prírastok HDP, pričom tento rozdiel sa vôbec neznižuje (viď. graf). V štvrtom kvartáli roka 2010 narástlo zadlženie vlády o 464 mil. USD, pričom HDP vzrástlo len o 125 mil. USD, na každý dolár rastu HDP si teda USA muselo požičať 3,7 dolára.

Vývoj kvartálnej zmeny HDP (modrá) a kvartálnej zmeny štátneho dlhu (oranžová) v USA

Na to, že tento vývoj je dlhodobo neudržateľný, nie je potrebná žiadna vysoká matematika. A keďže Obamova vláda si uvedomuje, že americká ekonomika rastie len vďaka nárastu štátneho dlhu, tak v záujme udržania si politických sympatií nie je ochotná šetriť a na rok 2011 pripravuje ďalší dvojciferný deficit. Vzhľadom na to, že aj prípadný ďalší americkí prezident bude hnaný rovnakou motiváciou a pravdepodobne sa bude správať rovnako, tak je len otázkou času, kedy sa nedôvera voči štátnemu dlhu presunie zo starého kontinentu na druhú stranu Atlantiku. Z krátkodobého hľadiska síce ešte tento scenár nehrozí, z dlhodobého hľadiska je ale podľa nás neodvratný.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára