Najväčším „špekulantom“ na grécky bankrot bola grécka štátna banka.
V poslednom týždni prebehlo ohľadom Grécka médiami opäť množstvo správ, mňa z nich mimoriadne zaujala jedna zdanlivo bezvýznamná, ktorá je vynikajúcou demonštráciou toho, ako politici za svoje vlastné zlyhania vinia na trhové mechanizmy. Z radov gréckych politických špičiek sa v posledných týždňoch čoraz viac ozývali hlasy za reguláciu trhov s CDS (credit default swap), na ktorých „zlí“ špekulanti denne stavia miliardy eur na grécky bankrot a vyháňajú tak úroky na grécky trh smerom nahor.
CDS na štátne dlhopisy je finančný nástroj, ktorý je vo svojej podstate poistením voči neschopnosti dlžníka veriteľovi splácať svoj dlh. Kupujúci CDS sa zaväzuje predajcovi platiť pravidelnú mesačnú čiastku (čo je ekvivalent poistného), predajca sa zase na druhej strane zaväzuje v prípade nastania vopred dohodnutej udalosti (zvyčajne je to platby neschopnosť) kupcovi zaplatiť vopred dohodnutú sumu. Cena CDS na štátny dlh tak v podstate odzrkadľuje cenu na poistenie voči štátnemu bankrotu.
S rastúcimi problémami v Grécka v posledných mesiacoch však predajcov ubúdalo a záujemcov o poistenie naopak pribúdalo, čo posunulo grécke CDS začiatkom tohto roka na historické maximá a táto nedôvera voči gréckemu dlhu našla odozvu aj na dlhopisových trhoch, kde rast cien poistenia voči gréckemu bankrotu bol jedným z faktorov vyháňajúcich úroky na grécke štátne dlhopisy nahor. V prípade rastu cien CDS však na rozdiel od klasického poistenia môže jeho vlastník zarobiť aj tým, že ho predá iným záujemcom za vyššiu cenu (jeho dlhopisy však ostanú nepoistené), čo samozrejme láka aj množstvo špekulantov. Toho sa chytili grécki politici a začali všetku vinu za svoju neschopnosť hospodáriť a za falšovanie štatistík hádzať na špekulantov.
Minulotýždňové zistenie, že až 15 % všetkých CDS na grécky dlh vlastnila Hellenic Post Bank, ktorej väčšinovým vlastníkom je grécky štát, však gréckych politikov poriadne strápnilo. Táto banka totiž vlastnila široké portfólio štátnych dlhopisov, a keď sa začali grécke problémy stupňovať, tak sa poistila voči stratám, ktoré by z poklesu ich hodnoty vyplývali. Ešte väčšou iróniu je, že nový manažment banky, dosadený novou socialistickou vládou, predal toto poistenie v decembri ďalším záujemcom so ziskom 35 mil. eur. Hoci pôvodný motív nákupu CDS bol poistného charakteru, keby som mal použiť rétoriku gréckych politikov, tak najväčším špekulantom na platby neschopnosť Grécka, ktorý na tom slušne zarobil, bolo samotné Grécko.
Hellenic Post Bank pritom ani nepatrí k najväčším gréckym bankám, vôbec by ma neprekvapilo, keby si svoje dlhopisové portfóliá poisťovali prostredníctvom nákupov CDS aj ostatné grécke banky, a tak by mohla byť možno až polovica „špekulantov“ doma v Grécku. Svoje grécke dlhopisové portfóliá si pritom hedžujú aj banky a fondy mimo Grécka, a tak mi vychádza, že poistný motív rastu dopytu po CDS na grécky dlh ďaleko prevyšuje špekulatívny, a tak grécki politici s obviňovaním špekulantom trafili poriadne vedľa. Pritom aj samotných špekulantov, ktorí sú v menšine, prilákali svojou neschopnosťou hospodáriť a v západnom svete bezprecedentným falšovaním štatistík, samotní grécki politici, takže by im trocha viac sebareflexie namiesto obviňovania trhových síl, najmä po faux pas s Hellenic Post Bank, nezaškodilo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára