Dokedy dokáže ECB sterilizovať nákupy štátnych dlhopisov?

Aj napriek nákupom štátnych dlhopisov problémových európskych krajín sa ECB snaží držať svojho primárneho cieľa, ktorým je cenová stabilita. Každý týždeň uskutočňuje sterilizačný sedmdňový tender, ktorým sa snaží odčerpať z finančného systému presne toľko prostriedkov, koľko od nej banky kumulatívne dostali za málo likvidné dlhopisy problémových krajín, aby nezvyšovala množstvo prostriedkov vo finančnom sektore a tým pádom aj tlak na rast cien. Celé to má však jeden veľký háčik - že to ECB nemá vo vlastných rukách.

Problémy tejto sterilizácie ukázal posledný júnový tender, ktorý sa uskutočnil krátko pred splatnosťou minuloročnej mega likviditnej operácie, v rámci ktorej ECB poskytla európskym bankám 442 mld. eur na jeden rok za jednopercentý úrok. Hoci ECB vyhlásila ďalší tender, v ktorom si banky požičať koľko len chceli na ďalšie 3 mesiace, banky sedeli pred splatnosťou obrovskej sumy na peniazoch a nechceli ich dať ECB, aby ich na týždeň odsala z obehu. ECB sa v tom týždni podarilo sterilizovať len 31,9 mld. eur z plánovaných 55, vo finančnom sektore tak ostalo na týždeň visieť 23 mld. eur .

Následný už spomínaný trojmesačný neobmedzený tender, v rámci ktorého si európske banky od ECB požičali 132 mld. eur napätie povolil, a banky opäť začali parkovať svoju nadbytočnú likviditu mimo finančný sektor do ECB. (Pripájam graf doterajšieho vývoja ponuky a dopytu po sedemdňových depozitných certifikátoch, ktorých predajom ECB nákupy štátnych dlhopisov sterilizuje).

Podobná situácia ako koncom júna sa však pokojne dobudúcna môže opakovať a nie je vylúčený ani scenár, že ECB pravidelne nebude schopná sterilizovať nákupy štátnych dlhopisov problémových členov eurozóny. Riziko neúspechu sterilizácie budú dobudúcna totiž zvyšovať obidve strany ekonomickej rovnice:

Pri pokračujúcich nákupoch štátnych dlhopisov bude rásť objem prostriedkov, ktoré bude musieť ECB sterilizovať, teda ponuka tendrovaných depozitných certifikátov. Už v súčasnosti sa nachádzame na hranici 60 mld. eur, pričom priemerný dopyt po sedemdňových depozitných certifikátoch bol za 9 týždňov fungovania programu 84 mld. eur (toto číslo je navyše ešte deformované nahor 162 mld. z prvého týždňa).

A pokiaľ sa budú problémy v európskom bankovom sektore naďalej prehlbovať (minimálne v Španielskom sa určite budú), čomu zatiaľ neustupujúce napätie na medzibankovom trhu nasvedčuje, tak budú európske banky čoraz viac sedieť na peniazoch a dopyt po depozitných certifikátoch ECB nemusí byť dostatočný na pokrytie ponuky. Navyše situáciu môže ešte viac vyhrotiť splatnosť súčasných trojmesačných pôžičiek pre európske banky od ECB, ktoré odčerpajú od centrálnou bankou zhýčkaných európskych bánk ďalšiu likviditu.

Zatiaľ sa teda síce ECB darí inflačné riziká vyplývajúce z nákupu štátnych dlhopisov eliminovať, pokiaľ však bude pokračovať s nákupmi tak bude riziko neúspechu sterilizácie narastať a nové peniaze môžu ostať pri bankách sediacich na peniazoch visieť vo finančnom sektore...

Zverejnené 19.7.2010 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c3-44991230-kP0000_d-dokedy-dokaze-ecb-odcerpavat-prebytocne-peniaze-span-class-koment-komentar-dna-span)