streda 9. februára 2011

Európa smeruje k “zombie” bankovému systému

Politika Európskej centrálnej banky, ktorá od svojho vzniku nalievala ročne do európskeho finančného sektora miliardy eur, mala za následok zaplavenie bankových súvah dlhom, z ktorého banky nemalú časť neuvidia späť. Miliardy eur prúdiace na írsky a španielsky trh s bývaním a na financovanie štátnych deficitov prostredníctvom štátnych dlhopisov tak v súčasnosti začínajú vyúsťovať do miliardových strát.

Tak ako na začiatku kruhu je aj na jeho konci ECB, ktorá ho neobmedzenou likviditou pre problémové banky uzatvára. Celá táto schéma odhaľujúca nedostatky súčasného bankového systému založeného na frakčných rezervách funguje nasledovne: Banka XYZ podobne ako množstvo ďalších bánk viaže svoje prostriedky prevažne dlhodobo (hypotéky, dlhodobé pôžičky), a na vyplatenie svojich krátkodobých záväzkov (predošlé krátkodobé pôžičky, výbery klientov) si požičiava na medzibankovom trhu. Prišli však problémy v podobe väčších strát a banke XYZ nikto nechce požičať na vyplatenie krátkodobých záväzkov, a tak jej ako veriteľ poslednej inštancie požičiava Európska centrálna banka, aby sa nestala insolventnou. (Nie nelikvidnou, ako sa nás snažia mnohí presvedčiť, nelikvidnosť znamená to, že keď teraz niekto banke požičia, dokáže sa napr. do roka dať do poriadku, čo ale pri stratách niekoľkonásobne prevyšujúcich tržby nie je ten prípad, viď. Anglo Irish Bank.)

Počet bánk na infúziách, najmä v periférnych ekonomikách narastá. Len v októbri smerovala írskym (130 mld.), gréckym (92 mld.), španielskym (71 mld.) a portugalským (40 mld.) bankám viac ako polovica zo zhruba 530 mld. EUR, ktoré ECB do európskeho finančného systému nalieva. Predpokladám, že potreba priameho financovania problémových bánk v novembri narastie ešte viac, čo ostatne potvrdila aj ECB, keď na decembrovom zasadnutí predĺžila neobmedzené pôžičky pre európske banky minimálne do apríla. A hoci sa jej predstavitelia tvária konzervatívne, nestiahnu ich ani v apríli, keďže by sa okamžite stalo viacero bánk insolventnými a Írsku garantujúcemu svoj bankový dlh by pribudla minimálne stotridsaťmiliardová sekera, ktorú by už nezaplátalo žiadne úsporné opatrenie.

To ECB pripustiť nechce, a tak bude musieť časom požičiavať ešte viac. Dlhová kríza ani zďaleka neskončila, naopak reštrukturalizácia dlhu problémových krajín, ktorých počet sa postupne rozrastá, je viac než reálna, a pokiaľ by k nej došlo, banky by čakali ďalšie miliardové straty. A to najmä v krajinách PIIGS, ktoré držia veľké množstvo domácich dlhopisov. V prípade, že by bol prijatý nemecký návrh a veritelia z finančného sektora by sa museli na pomoci pre problémové krajiny spolupodieľať, povedzme v podobe odpustenia 20 % dlhu, tak by až desať bánk z týchto krajín (bez už v podstate skrachovaných španielskych regionálnych sporiteľní) nesplnilo podmienku pre životaschopnú banku stanovenú regulátormi v rámci letného záťažového testovania ako pomer Tier 1 kapitálu (základné imanie + nerozdelený zisk) k rizikom váženým aktívam minimálne na úrovni 6 % (viď tabuľka). Tieto banky by tak potrebovali nový kapitál, ktorý by do nich pravdepodobne naliali štáty, a na vyplatenie krátkodobých záväzkov by im požičiavala ECB. Navyše v tejto tabuľke sú započítané len straty zo štátnych dlhopisov, bankám však ešte hrozia ďalšie straty z developerských, hypotekárnych a ďalších pôžičiek.

Zdroj: Výsledky záťažového testovania, výpočty autora

Onedlho tak Európa môže skončiť s tzv. „zombie“ bankovým systémom, v ktorom veľký počet bánk prežíva len vďaka štátnej pomoci a prerolovaniu starých pôžičiek (splateniu starého dlho novým) od ECB. Takýto systém udržiavania si nefunkčných bánk však odčerpáva množstvo kapitálu a prostriedkov od daňových poplatníkov, ktoré sa dajú využiť podstatne efektívnejšie. Z tohto hľadiska by bolo najlepšie nechať banky padnúť a začať odznova aj za cenu väčšej recesie, čo by do budúcna minimálne viedlo k zodpovednejšiemu prístupu k investíciám a možno aj k prebudovaniu súčasného bankového a monetárneho systému. Keď však už chcú vlády a najmä ECB aj napriek inflačnému riziku silou mocou ochrániť vklady klientov, tak nech im ich vyplatia priamo, a nech zbytočne neživia nefunkčnú bankovú aparatúru, v ktorej naďalej sedia dobre platení ľudia zodpovední za zlé investičné rozhodnutia...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára