streda, 9. februára 2011

Maďarsko znárodňuje dôchodky, aby mohlo viac rozdávať

Kde hľadať prostriedky pre ďalšie nadmerné míňanie na vládnej úrovni v časoch, kedy o dlh krajiny nemá takmer nikto záujem, ukázalo v uplynulých dňoch Maďarsko, ktoré de facto znárodnilo dôchodkové fondy v krajine. Maďarská vláda síce umožňuje sporiteľom ostať v obdobe nášho druhého piliera, v prípade, že tak ale sporitelia spravia, dôchodky budú dostávať výhradne len z druhého piliera, kam ale smeruje len zhruba štvrtina penzijných odvodov. Pri vidine štvrtinového dôchodku oproti priebežnému systému, by si ale v druhom maďarskom druhom pilieri ostal sporiť len blázon.

Maďarská vláda tak v budúcom roku môže počítať s balíkom takmer 3 bil. forintov a navyše ušetrí aj ďalšie stovky miliárd, ktorými musela dotovať výpadok v priebežnom systéme, kam sporitelia v druhom pilieri odvádzali o zhruba štvrtinu menej ako tí, ktorí sporili výhradne v prvom pilieri. To im umožní znížiť deficit verejných financií dokonca pod 3,8 % HDP, ktoré od krajiny požaduje MMF a splatiť časť starého dlhu, teda znížiť podiel zadlženia na HDP zo súčasných 80 %.

Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti maďarských verejných financií, ktoré sú v katastrofálnom stave, by však tento so socializmom hraničiaci krok dával aký-taký zmysel jedine v prípade, keby takto zoštátnené peniaze boli použité na financovanie nákladov na štrukturálne reformy v krajine, ktoré by po minutí týchto prostriedkov znížili tlak na nárast verejného dlhu krajiny. (Úspory na financovaní výpadku priebežného systému pri starnúcom obyvateľstve nie je v žiadnom prípade možné považovať, za štrukturálnu reformu, skôr naopak)

Ohlásené nové kroky maďarskej vlády však potvrdzujú, že aj napriek súčasnej dlhovej kríze, politici stále nepochopili vážnosť situácie, a naďalej sa riadia heslom po nás potopa. Maďari sa tak dočkajú napríklad vyšších dôchodkov, dlhšej materskej dovolenky, vyššej minimálnej mzdy a nižších daní. Otáznik vyvoláva najmä zníženie korporátnej dane z 19 % na 10 %, od ktorého si maďarská vláda sľubuje viac zahraničných investícií, ochota investovať do krajiny, ktorá svoje problémy rieši znárodnením, však vôbec nemusí byť taká ako maďarská vláda očakáva.

Dieru v rozpočte, ktoré tieto nové kroky po minutí dôchodkového balíčka roztiahnu, kompenzujú superoptimistické odhady rastu HDP najmä po roku 2013, kedy by maďarská ekonomika mala rásť medziročne o vyše 5 % a nezamestnanosť dokonca klesnúť z 11,3 % na 5,5 %, čo by samozrejme pomohlo príjmovej strane štátneho rozpočtu.

O viac ako 5 % však rástla maďarská ekonomika naposledy v roku 2000 a v kontexte súčasného makroekonomického prostredia so západnými domácnosťami splácajúcimi svoje vysoké dlhy, ktoré budú musieť onedlho nasledovať aj vlády, a s neudržateľným čínskym tempom ekonomického rastu, nevidím vôbec reálne, že otvorenej maďarskej ekonomike natoľko pomôže zahraničný dopyt. Navyše domáci dopyt bude naďalej trpieť slabým forintom, ktorý predražuje splátky hypoték denominované najmä v švajčiarskych frankoch, ktoré boli pred krízou mimoriadne populárne. Maďarská vláda bude podľa môjho názoru rada, keď sa jej podarí dosiahnuť polovičný rast z toho, čo si naplánovali.

Maďarský krok je ďalším dôkazom toho, že na dlhodobé deficitné hospodárenie vlády v konečnom dôsledku doplatia občania. V súčasnosti prišli o dôchodkové úspory, v budúcnosti, kedy už tento zdroj dodatočných peňazí k dispozícii nebude, to však už maďarskí občania pocítia deficitné hospodárenie vlády pocítia na svojich peňaženkách v podobe vyšších daní a nižších sociálnych benefitov...
zverejnené 29.11.2010 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c1-48354440-madari-znarodnuju-dochodky-aby-mohli-viac-rozdavat)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára