streda, 9. februára 2011

Prečo bude stimul FEDu fungovať len dočasne?

V poslednom čase sa mnoho popísalo o ďalšom tlačení peňazí zo strany FEDu, v tomto komentári sa budem snažiť objasniť, akým mechanizmom sa FED snaží podporiť domácu ekonomiku a prečo sa mu to môže podariť len dočasne a prečo si týmto krokom koleduje o ešte väčšie problémy v budúcnosti.

FED plánuje za 600 mld. dolárov nakupovať najmä dlhopisy s dlhodobejšou splatnosťou (splatnosť drvivej väčšiny z nich bude v rozmedzí 2-10 rokov), čím sa snaží znížiť ešte viac znížiť najmä dlhodobé úročenie v krajine (keďže krátkodobé úroky sú už takmer na nule), pre ktoré sú referenčnou sadzbou práve výnosy z dlhodobých amerických dlhopisov. Cieľom zlacnenia dlhodobých úverov je podpora alfy a omegy americkej ekonomiky – spotreby, ktorá má na HDP krajiny podiel 70,4 % (Q3 2010).

Americké domácnosti sú ale presýtené dlhom, a podľa amerických národných účtov sa zadlženosť amerických domácností aj napriek miernemu ústupu z historických maxím stále pohybuje veľmi vysoko, na úrovni 94 % HDP (pre porovnanie na Slovensku je to 22,5 %), a trend poklesu objemu úverov domácnostiam v americkej ekonomike pokračuje takmer kontinuálne od vrcholu v prvom kvartáli 2008. Zmenu tohto trendu pri súčasnom slabom ekonomickom raste nie je možné očakávať ani po ďalšom zlacnení úverov.

Politika FEDu však podporuje spotrebu domácností na inom fronte, a to prostredníctvom možnosti lacnejšieho refinancovania starého dlhu. Rekordne nízke hypotekárne sadzby (viď graf) umožňujú Američanom zobrať si novú hypotéku za lepších podmienok a splatiť ňou tú starú, na ktorú platili mesačne viac, čo americkým domácnostiam uvoľňuje prostriedky, ktoré môžu použiť na spotrebu.

Vývoj priemerných sadzieb na tridsaťročné hypotéky americkej pološtátnej hypotekárnej agentúry Freddie Mac od roku 2000 (v %)

Pokiaľ si napríklad americká domácnosť zobrala na 30 rokov hypotéku v roku 2007, za ktorú platila 6,5 % p.a., tak má v súčasnosti možnosť zobrať si hypotéku za 4,2 %, ktorou splatí tú starú. Rozdiel v mesačnej platbe, ktorá pri hypotéke na 220 000 tis. dolárov (čo je priemerná cena domu na sekundárnom trhu) predstavuje zhruba 250 dolárov (zdroj: http://www.mortgagecalculatorsplus.com/calc-recoup.php), ktoré americké domácnosti môžu použiť na spotrebu, čo samozrejme vo veľkej miere podporuje domácu ekonomiku, keďže hypotekárny dlh amerických domácností dosahuje 10,1 bil. USD, resp. 72 % HDP. FED tak zadarmo americkým hypotekárnym dlžníkom ponúka niekoľko tisíc dolárov ročne (v závislosti od pôvodnej úrokovej sadzby, dlžnej sumy a ďalších parametrov).

Že americké domácnosti tieto ponúknuté peniaze od FEDu s radosťou prijímajú, ukazujú dáta americkej asociácie hypotekárnych bankárov, podľa ktorých bolo v doterajšom priebehu roka 2010 až 81,7 % nových hypoték uzatvorených za účelom refinancovania starých hypoték (viď. graf). Tento súčasný trend vytvára paradoxnú situáciu na americkom hypotekárnom trhu, ktorý síce zažíva boom, predaje domov sú však na historických minimách. Refinancovanie starého dlhu sa netýka len domácností, ale prilepšuje si ním aj korporátna sféra.

Vývoj podielu žiadostí o refinancovanie na celkových žiadostiach o hypotéku od r. 2000 (v %)

Priestor pre ďalšiu takúto stimuláciu ekonomiky zo strany FEDu sa však s približovaním výnosov z dlhopisov s dlhodobou splatnosťou k nule výrazne stenčuje, a ďalšia expanzia americkej spotreby prostredníctvom znižovania úročenia, ktorej sme svedkami v posledných dvoch desaťročiach, tak onedlho nebude možná.

Naopak, tým že FED sa snaží dotlačiť splátky dlhu amerických ekonomických subjektov na najnižšie možné úrovne, sa ešte viac zvyšuje potenciál pre ďalšie problémy. A to najmä pre prípad, kedy by úročenie amerických štátnych dlhopisov, od ktorého sa odvíja úročenie v americkej ekonomike, začalo opätovne rásť. V takom prípade subjekty, ktoré budú spotrebu financovať novým dlhom, alebo budú nútené refinancovať svoj dlh, tak budú musieť učiniť za vyššie sadzby, čo bude mať presne opačný efekt ako súčasný stimul FEDu, teda pokles ich disponibilných príjmov a negatívny dopad na spotrebu.

FED, samozrejme, takýto vývoj nebude chcieť v žiadnom dopustiť a preto je jeho priestor na zvyšovanie úrokových sadzieb obmedzený, a cieľové krátkodobé sadzby ostanú na dne dlho, podobne ako v Japonsku, kde sa pri slabej spotrebe úrokové sadzby nepozreli nad 1 % od roku 1995. Tlak na rast dlhodobých sadzieb však môže prísť z finančných trhov, nahor ich môže posunúť nedôvera voči americkým dlhopisom s dlhodobejšou splatnosťou, od ktorých sa úrokové sadzby odvíjajú. Tá pri prudkom raste amerického štátneho dlhu a obmedzenom priestore pre rast spotreby nemusí byť vôbec hudbou ďalekej budúcnosti, odštartovať by ju mohlo napríklad odňatie AAA ratingu jednej z top krajín (najbližšie k tomu majú Francúzsko a Británia), monetarizácia ďalších miliárd amerického dlhu zo strany FEDu, alebo nejaká iná udalosť.

Výpredaje amerických dlhopisov a s nimi spojený rast dlhodobých sadzieb by tak ubrali priestor na míňanie dlžníkom v americkej ekonomike. A to by sa týkalo všetkých dlžníkov, nielen domácností, ale aj korporátnej sféry a americkej vlády. Tá je ďalším subjektom, ktorý vo veľkom benefituje zo súčasnej politiky FEDu, za všetko hovoria ročné náklady americkej vlády na platbu úrokov, ktoré majú byť v roku 2010 podľa ministerstva financií aj napriek prudkému nárastu zadlženia o 40 mld. nižšie ako v roku 2008, ale o tom sa už popísalo mnoho...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára