streda 9. februára 2011

„Zlí“ špekulanti a „zlé“ banky opäť v centre pozornosti politikov

S príchodom nedôvery na finančné trhy sa začínajú množiť útoky politikov na trhové sily, prostredníctvom ktorých sa snažia vyťažiť politický kapitál. Pritom ich opatrenia riešia len dôsledky, a nie príčiny ekonomických problémov, ktoré je potrebné hľadať práve v kruhoch politikov a centrálnych bankárov. O tejto téme som sa prednedávnom písal už dvakrát (http://finweb.hnonline.sk/c3-41993200-kP0000_d-grecka-tragikomedia-span-class-koment-komentar-dna-span; http://finweb.hnonline.sk/c3-40281360-kP0000_d-obamov-navrh-riesi-dosledky-nie-priciny), dve udalosti z posledných týždňov ma priviedli k tomu, aby som opäť túto tému otvoril.

Tou prvou bol nemecký zákaz nekrytých predajov na krátko. Podľa môjho názoru je tento zákaz na mieste, keďže predávať finančný inštrument bez toho, aby ho obchodník vlastnil alebo minimálne mal požičaný, mi príde ekonomicky zvrhlé. Vadí mi skôr kontext, v akom bol tento zákaz prijatý. Nemecko tento prezentovalo ako snahu obmedziť špekulácie na pokles hodnoty štátnych dlhopisov problémových krajín a na akcie nemeckých finančných spoločností, ktoré vlastnia široké portfóliá štátnych dlhopisov týchto krajín.

Odkaz nemeckých politikov verejnosti bol teda nasledovný: Krajiny eurozóny, tým že umožnili periférnym ekonomikám extrémne sa zadlžovať, a že dnes nie sú ochotné šetriť síce nesú určitý podiel na vine, ale za súčasné výpredaje sú zodpovední v prvom rade špekulanti. Pritom keby existovala výraznejšia ochota európskych krajín, a to nielen tých v súčasnosti problémových, utiahnuť si opasky, čo by sa síce krátkodobo negatívne prejavilo na ekonomickej aktivite, z dlhodobého hľadiska by však prispelo k udržateľnejšiemu rastu, by špekulanti dôvodov vyjadrovať svoje negatívne očakávania prostredníctvom nekrytých predajov na krátko mali podstatne menej.

Ešte bizarnejší mi príde návrh Európskej komisie na zavedenie dane pre finančné inštitúcie, z ktorých by sa vytvoril fond pre rekapitalizáciu problémových bánk pre prípad budúcich kríz. Bizarné mi to príde najmä z toho dôvodu, že príčinou bankových kolapsov je poskytovanie úverov dlžníkom s nižšou bonitou a práve do toho v súčasnosti opäť tlačí európske banky ECB. Jej guvernér Trichet pomaly na každej tlačovej konferencii po zasadnutí rady guvernérov nezabudne pripomenúť, že chce aby banky rozširovali úverovanie a podporovali tak rast ekonomiky novým dlhom. Pri presýtenosti ekonomických subjektov dlhom však nezadlžených bonitných klientov ubúda a tak musia zákonite prísť na rad tí menej bonitní.

Snaha ECB podporovať rast ekonomiky novým dlhom je jednoznačná: Po prvé, refinančná sadba, od ktorých sa odvíjajú sadzby na komerčné úvery, je na historických jednopercentných minimách, aby tak nižšie úrokové náklady sprístupnili úvery ešte širšiemu spektru ekonomických subjektov. Zároveň ECB napumpovala do finančného systému v uplynulom roku prostredníctvom svojho ročného tendra vyše 600 mld. eur, aby bolo z čoho požičiavať. A v neposlednom rade, keď zlyhajú niektoré aktíva v bankových súvahách, čo zvyšuje averziu bankového sektora k úverovaniu, tak od bánk tieto málo likvidné aktíva ECB odkúpi, podobne ako sa to v súčasnosti deje s dlhopismi periférnych krajín eurozóny.

Ochota úverovať a zadlžovať sa je však pri neistom vývoji na trhu práce stále ďaleko od predstavy ECB, a tak bude tlačenie na pílu z jej strany pokračovať ešte minimálne niekoľko mesiacov. Keď sa však úverový kolotoč opätovne rozbehne, začnú sa nové peniaze premietať do cenovej hladiny. Na to bude musieť ECB a aj ďalšie centrálne banky reagovať zvýšením úrokových sadzieb, čo výrazne zhorší bonitu nemalej časti dlžníkov. Či svoje dlhy nebudú schopné platiť dlhy štáty, domácnosti, alebo korporátna sféra nie je dôležité, do obrovských problémov sa opätovne dostane ich hlavný veriteľ - finančný sektor.

Suma sumárum, Európska komisia chce zdanením bánk vytvoriť fond, z ktorého sa budú pri budúcich krízach upratovať bankové súvahy od zlyhaných úverov a dlhopisov, do ktorých rozdávania tlačí banky ECB. Kreativitu v preventívnom riešení dôsledkov Európskej komisii uprieť nemožno, opäť však rieši len dôsledky a nie príčiny a navyše si prihrieva politickú polievočku zdanením bánk, voči ktorým nie je verejná mienka veľmi naklonená. Keď chce Európska komisia zabrániť ďalším krízam, mala sa tak skôr zamerať priamo na monetárnu politiku ECB.

Nerobím si však ilúzie, že politici si zoberú na mušku dosahovanie ekonomického rastu prostredníctvom rastu ponuky peňazí, pretože novými peniazmi sa ekonomický rast dosahuje podstatne jednoduchšie ako udržateľným zvyšovaním produktivity práce. Navyše bez prílevu nových peňazí by svetová ekonomika musela prejsť väčšou korekciou, počas ktorej by sa vyčistili neefektívne investície, ktoré dokážu byť životaschopné len pri mimoriadne nízkych úrokových sadzbách, čo by taktiež ohrozilo znovu zvoliteľnosť súčasných garnitúr. V budúcnosti sa však tento bumerang môže vrátiť v podobe ešte väčšej krízy, to už však pravdepodobne svetu budú vládnuť iné špičky, tie súčasné tak nemajú motiváciu riešiť problémy z dlhodobého hľadiska. A tie nové politické špičky to opäť hodia na banky a špekulantov...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára