Európska centrálna banka podľa očakávania na svojej decembrovej schôdzi rozhodla o pokračovaní v programe nakupovania dlhopisov problémových európskych krajín a poskytovaniu neobmedzených pôžičiek pre európske banky. Podľa vlastných slov teda ECB dodáva likviditu na dlhopisové trhy a poskytuje bankám neobmedzenú likviditu. ECB teda chápe súčasné problémy ako krízu likvidity, teda že európske krajiny (a niektoré banky) majú dostatok zdrojov, aby z dlhodobého hľadiska svoje záväzky zaplatili, len im niekto z dôvodu paniky nechce v súčasnosti požičať za rozumný úrok, aby preklenuli ťažké obdobie. Keď im však požičia, všetko bude časom v poriadku.
Je to ale skutočne tak?
Problém je z môjho pohľadu širší, ako sa na prvý pohľad zdá. Dlhodobo totiž panuje presvedčenie, že štáty svoje dlhy nemusia platiť, stačí si len požičať na splátku nového dlhu. A tak štátny dlh naďalej narastá, keď niečo sem tam klesne, je to „sexy“ porovnanie k HDP, v časoch, kedy je rast ekonomiky rýchlejší ako rast zadlženia, vtedy sa politici tľapkajú po pleci, ako znižujú zadlženie, ale znižujú tak akurát podiel verejného dlhu na HDP.
Vývoj verejného dlhu Nemecka (oranžová), Francúzska (tmavomodrá), Talianska (biela), Španielska (červená) a Slovenska (svetlomodrá) od roku 2001 (v EUR)
Je to ale skutočne tak?
Problém je z môjho pohľadu širší, ako sa na prvý pohľad zdá. Dlhodobo totiž panuje presvedčenie, že štáty svoje dlhy nemusia platiť, stačí si len požičať na splátku nového dlhu. A tak štátny dlh naďalej narastá, keď niečo sem tam klesne, je to „sexy“ porovnanie k HDP, v časoch, kedy je rast ekonomiky rýchlejší ako rast zadlženia, vtedy sa politici tľapkajú po pleci, ako znižujú zadlženie, ale znižujú tak akurát podiel verejného dlhu na HDP.
Vývoj verejného dlhu Nemecka (oranžová), Francúzska (tmavomodrá), Talianska (biela), Španielska (červená) a Slovenska (svetlomodrá) od roku 2001 (v EUR)
Keď prídu zlé časy, naberú vlády viac dlhu a potom sa opäť vrátia k trojpercentnému deficitu, ktorý údajne nezvyšuje pomer zadlženia k HDP, ale už s vyššou mierou zadlženia. Vykrývať to dokážu z toho dôvodu, že úrokové náklady im tlačia znižovaním sadzieb nadol centrálne banky. Aj preto USA pri exponenciálne rastúcom dlhu zaplatia v roku 2010 na úrokoch menej ako v rokoch 2007 a 2008. Keďže sú ale úrokové sadzby už na minimách, vládam s rastúcim dlhom budú náklady na obsluhu dlhu odteraz len narastať.
Až na aké úrovne dostali vlády dlhy chronickým nesplácaním za asistencie centrálnych bánk vlády, sa pokúsim vyobraziť v nasledujúcej tabuľke. V nej som zhrnul deficity a istiny krátkodobého aj dlhodobého dlhu, ktorý majú vybrané krajiny eurozóny (PIIGS + Belgicko, pre ilustráciu aj Nemecko a Slovensko) v budúcom roku splatiť (úroky som nepočítal, keďže sú zahrnuté v deficite) a dal som ich do pomeru k očakávanému budúcoročnému HDP a očakávaným príjmom štátneho rozpočtu.
Z toho mi nevychádza, že tieto krajiny (a drvivá väčšina ďalších) sú nelikvidné, naopak sú na hrane insolventnosti, pretože pokiaľ by im zajtra nikto nechcel požičať na splátky starého dlhu, tak na splátky istiny z vlastných zdrojov jednoducho nemajú (viď. posledný stĺpček, pre ešte jasnejší obraz, koľko percent zo štátnych príjmov si budú musieť jednotlivé krajiny v budúcom roku požičať, si k tomu môžete prirátať aj deficit). Každá z týchto krajín by totiž musela obetovať vyše 50 % (deficit + splatný dlh) z budúcoročných plánovaných príjmov (Nemecko a Grécko dokonca nad 100 %), aby túto situáciu zvládla bez požičiavania si, čo by tieto krajiny zruinovalo ekonomicky aj politicky. Jediné na čom tento pyramídovú hru pripomínajúci trh so štátnymi dlhopismi funguje je dôvera v to, že štáty tento dlh budú schopné a ochotné splatiť. Dôvera, ktorú v súčasnosti vlády po celom svete testujú až na hranu, onedlho však z nej pokojne môžu spadnúť.
Pojem dlhová kríza je o inom ako o nelikvidnosti. Celý svet je totiž zaplavený (nielen) štátnym dlhom, ktorý sa nikdy nesplatí v plnej výške a investorom začína dochádzať, že niekomu raz musí ostať v rukách čierny Peter. Vlády po celom svete sa snažia investorov naivne presvedčiť nie tým, že začnú okamžite šetriť, ale tým, že sa ešte 2-3 roky budú zadlžovať a potom nejakým zázrakom naštartujú ekonomiku, v ktorej je každý subjekt (domácnosti, vláda, korporátna sféra a v konečnom dôsledku aj zahraničie) po uši zadlžený, a začnú splácať dlhy, ktoré doteraz platili takmer výhradne novým dlhom. To sa im podľa môjho názoru môže podariť jedine v prípade, že priletia Marťania a začnú vo veľkom nakupovať pozemskú produkciu.
Ruku na srdce, požičali by ste nejakej vláde?
zverejnené 13.12.2010 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c3-48573000-kP0000_d-kriza-likvidity-alebo-kriza-solventnosti-span-class-koment-komentar-dna-span)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára